Prihlásenie
Stav titulkov

Epizóda: NCIS 14×21
Preklad:               100%
Korekcia:              100%
Link na stiahnutie

Epizóda: NCIS LA 07×01
CZ Preklad: ncis.cz
Link na stiahnutie

Epizóda: NCIS NO 02×01
CZ Preklad: ncis.cz
Link na stiahnutie

Hlášky



Kategórie
Archívy
Počítadlo
TOPlist

Poviedka NCIS Tajomstvá 16, 17, 18, 19 až 33 :)

 

Názov:
Tajomstvá: poviedky 16 až 33 🙂Uverejnená:
15.-21.1. 2015

Autor:
miška

 

 


Poviedka:16.
Video pokračovalo ďalším textom. „Chúďa Talli. Zabila ju vlastná sestra. A to tvrdila, že pre svojich súrodencov by spravila čokoľvek. Samé lži, Ziva, samé lži. Ako s nimi môžeš žiť? Pochybujem, že aspoň o niečom z tohto videa tvoji priatelia vedeli. Tajila si pred nimi toľko vecí. Našťastie mám tú česť, ukázať vám jej činy, jej hriechy, jej slabosť. Ďalšiu misiu. Nemecko nie je dôležité, to vám neukážem. Vyberieme sa do mesta lásky, do Paríža. Dokonca aj tam mala Ziva misiu. Päť mesiacov po sestrinej vražde.“Paríž, Francúzsko
„Ramid, rýchlejšie!“ Ziva kričala na svojho priateľa zo zadnej časti motorky. Po Tallinej smrti sa rozišla s Michaelom. Okrem toho, s Ramidom udržiavala vzťah aj kvôli misii. Jej úloha bola, aby s ním chodila, spávala a pomocou týchto „taktík“ z neho ťahala informácie. Problém nastal, keď sa do neho zaľúbila.
„Hodím ťa domov?“ Spýtal sa jej pekný hnedooký mladík. Nemal bradu, nebol Žid.
„Áno. Večer platí?“ Ziva zoskočila z motorky a pobozkala ho. Prvýkrát po dlhých mesiacoch sa cítila dobre. Vďaka nemu.
„Samozrejme. Vyzdvihnem ťa o ôsmej.“ Ramid ju objal a odišiel.Ziva vybehla po schodoch do prenajatého bytu. Otvorila si a prilbu hodila na poličku pri dverách. Ari tam na ňu čakal. Sedel na pohovke, pozeral nejaký mizerný film. Po smrti ich sestry sa snažil tráviť viac času so Zivou. Dalo sa to, pretože obaja otcovi tvrdili, že s Kate už spolu nie sú, a tak sa napätie medzi ním a Eliom o trošku zmenšilo. Ari nebol ochotný stratiť aj ju, a presne toho sa obával, odkedy bola s Ramidom. Počul, ako sa blíži. Keď vošla do obývačky, namiesto pozdravu jej hodil mobil.„Zabudla som si ho.“ Vyhovárala sa.
„Nie, nezabudla si, Ziva.“ Namir, ich kolega, jej na tú lož neskočil. Ziva zapla mobil.
„24 zmeškaných hovorov?!“ Bola zmätená. Nebola preč dlhšie ako štyri hodiny. „To som vám musela veľmi chýbať.“ Chcela odľahčiť situáciu.
„Nielen jemu, Ziva.“ Ozval sa Talelov mužný hlas. Ziva sa nesmierne potešila, že ho vidí. Objali sa. Ibaže okrem neho prišiel aj Rivkin.
„Shalom, Ziva.“ Ich rozchod neznášal práve najlepšie. Ziva mu nepovedala, prečo sa s ním rozišla. Proste to urobila.
Ziva sa na neho pousmiala. Aj keď spolu od rozchodu nehovorili, stále ho mala rada.
„Shalom, Michael. Vitaj v Paríži.“ Opäť sa na neho usmiala. Ari ho zavolal do Paríža, pretože dúfal, že sa dajú opäť dokopy. Talel mal prísť pozrieť Zivu, tak prišli rovno obaja. Ibaže iba Talel poznal skutočný dôvod Zivinho rozhodnutia, čo sa týkalo Michaela.
„Ďakujem.“ Odvetil jej. Nebolo pre neho najjednoduchšie stáť oproti nej a nemôcť sa jej dotknúť.
„Zdá sa, že tvoj priateľ nemôže žiť bez sexu.“ Namir zamieril do kuchyne. Zivu jeho poznámka vytočila.
„Drž hubu, Namir! On je náš cieľ, a ja s ním mám spávať! Prečo ste mi volali?“ Nebolo žiadnym tajomstvom, akú ďalšiu „funkciu“ vykonávajú ženy v Mossade.
„Bál som sa, kde si. Nevedel som, čo je s tebou.“ Ari jej povedal pravdu. Ziva to počúvala po smrti ich sestry bežne. Dokola mu opakovala.
„Prestaň s tým, Ari. Ja nie som Talli. Mám za sebou výcvik. Nič sa mi nestane.“ Povedala, aj keď to nebola celkom pravda.
„Vieš, že to tak nie je, Ziva. Počas pobytu v Nemecku si bola zranená. Mohla si zomrieť.“ Ziva prebodla Talela očami. O tomto okrem neho nemal nikto informácie. Ani jej brat.
„O čom to hovoríš?“ Michael bol očividne tiež mimo. Ari sa na ňu nahnevane pozrel.
„ Povieš mi, čo sa tam stalo?“ Ziva na neho zazrela. Vedela, že z tohto sa nevyvlečie.
„Počas jednej akcie som bola postrelená. Nebola som dostatočne pozorná. To je všetko.“
„Čo si nám ešte nepovedala?“ Namir Echel nebol vôbec nadšený.
„To sa ma naozaj pýtaš? Po Tallinej smrti ma neustále každý kontroluje! Dávate na mňa dozor, ako keby mi bolo päť!“
Teraz sa ozval Michaelov hlas. „Ziva, nechceme stratiť ešte aj teba. Si pre nás dôležitá. Aj pre Mossad.“
Ziva si to uvedomovala každý deň. Ale nezniesla, aby s ňou jednali ako s dieťaťom. „Ja viem, ale vaša starostlivosť mi lezie príšerne na nervy.“
„Nemáme sa starať o koho iného, Ziva.“ Ozval sa Talel. Talli im všetkým citeľne chýbala. Jemu a Zive najviac. Vždy, keď sa preberala jej ochrana, snažili sa ju nejakým spôsobom prinútiť hovoriť o sestre. Ibaže Ziva nechcela. „Nechajte ma. Nebudem o nej hovoriť.“ A s tými slovami odišla do svojej izby. Všetci štyria bezradne stáli v obývačke. Opäť im dala jasne najavo, že o Talli s nimi hovoriť nebude. Chápali to, lenže tento problém trval už vyše piatich mesiacov. A ani jeden z nich nevedel, čo s tým budú robiť.Video pokračovalo v izbe, kde bola Ziva. Ležala na posteli, schúlená do klbka, hnedé kučery jej zakrývali tvár. Nenávidela, keď sa ju snažili presvedčiť, aby hovorila o Tallinej smrti. Ona bola zodpovedná za jej smrť. Obviňovala z toho seba. Vtedy, keď bola zranená, si priala aby zomrela. Možno by to bolo konečne vykúpením sa z jej života. Ale bola by v pekle či v nebi? Zabila priveľa ľudí. Lenže, na druhej strane, spravila to, aby teroristi nezabili nevinných ľudí. Od smrti Talli na tých ľudí myslela každý deň. Vedela, že to neboli poslední.Ziva, ktorá teraz sedela v MTAC-u pociťovala rovnaké emócie, ako vtedy, v tej izbe v prenajatom byte v Paríži. Tallina smrť ju ovplyvňuje celý život. Nesmierne jej chýbala. Síce sa už teraz z jej smrti nevinila, ale tá bolesť po jej strate bola neustále príliš veľká. A ona celé tie roky márne hľadala, ako tú bolesť utíšiť.

Video pokračovalo niekoľko hodín neskôr po hádke Izraelčanov so Zivou. Teraz sedela na gauči v obývačke a čítala knihu. V hebrejčine. Do izby za ňou prišiel brat.

„Prepáč mi to, Ziva. Viem, že o nej hovoriť nechceš.“ Počuť jej meno im obom spôsobovalo bolesť, tak o nej radšej ohovorili v zámenách.
„Nechaj to tak. Je to tak lepšie. Radšej mi povedz, čo si chcel, keď ste mi volali. To je dôležitejšie.“ „Zmenili sa plány. Abba nám poslal nové pokyny. Nebudú sa ti páčiť.“ S obavami sa pozrel na sestru. Nechcel jej spôsobiť ďalšiu bolesť.
„Ako to myslíš?“ Ariho slová ju zarazili.
„Máme rozkazy Ramida zabiť.“
„Čože? Prečo?“ Bola rozčúlená. Nechcela, aby zomrel ešte aj on. Ramid bol pre ňu dôležitý.
„Podľa všetkého je spojenec Talibanu. Je Iránec, nehovor mi, že si už tiež na to nemyslela!“
„Myslela, ale..“
„Ziva, nemala si sa doňho zamilovať!“ Ari jej to priamo vytkol. Ale jeho sestra sa nedala.
„A ty si sa mohol zamilovať do Kate? Ty si mohol, a ja nie? Neplánovala som to! ..Vieš čo, Ari, daj mi ešte mesiac. Potom už po Ramidovi nebude ani stopy.“ Na to odišla z izby, išla sa prezliecť. Ari zostal v izbe sám. Počas jedného dňa sa so sestrou pohádal už dvakrát. Ziva o pár minút vyšla zo svojej izby v nádherných čiernych šatách. Ziva s Ramidom išla do opery. Na počesť Talli.

Záznam z opery na DVD-čku nebol. Video pokračovalo u Ramida doma. Už bolo po večeri. Párik akurát pozeral Rýchlo a zbesilo 2. Po byte sa rozliehal Zivin smiech. V tú chvíľu bola šťastná. Film onedlho skončil a pobrali sa do spálne. Za sebou nechávali kúsky šatstva.

Tonyho opäť pichlo pri srdci. Príšerne žiarlil. Keď boli spolu, nikdy sa jej nespýtal koľko mužov mala. Ona sa ho tiež nespýtala, s koľkými ženami spal. Ani jeden túto informáciu nepotreboval. A teraz o nej zisťuje úplne všetko. Bol by radšej, keby niektoré veci nevedel.
Palmer ticho sledoval DVD-čka. Nechcel sa vyjadriť ku žiadnemu z nich, pretože by tým iba prilial olej do ohňa. Mlčať bolo rozumnejšie.
Oči doktora Mallarda sledovali Zivu. S jeho vedomosťami o psychike vedel, že táto situácia je pre ňu náročná. Ale tiež vedel, že Ziva potrebuje cítiť, že sa o nich môže oprieť.
Abby s Timom nevedeli čo majú povedať, urobiť. Vlastne to nevedel nikto v MTAC-u. Ani Gibbs nie. Čím ďalej tým viac, si každý uvedomoval, prečo im o toľkých veciach zo svojho života nepovedala. Ziva tých dôvodov mala viac. Nebola to bolesť, výčitky. Ale bola to aj hanba, ktorú cítila, keď sa pozerala na to, aká bola.

Opäť sa objavil krátky text. „Čo sa dialo v spálni Vám neukážem. Myslím, že si to každý dokáže domyslieť. Omnoho zaujímavejšia je Ramidova smrť. Hádajte koho rukami zomrel. Kto stlačil spúšť?“

17.
Video pokračovalo o mesiac neskôr, opäť v Zivinom apartmáne. Sedela v obývačke. Boli tam aj jej priatelia. Práve rozoberali inštrukcie, ktoré dostali od Elia. Ticho prerušila Ziva.

„Večer mám schôdzku s Ramidom. Ideme na večeru do tej reštaurácie na rohu. Budete nás sledovať?“
„Samozrejme.“ Odvetil jej Ari.
„Pokiaľ nezískam žiadne informácie počas večere, berieme ho. Áno?“ Položila papiere na sklenený stôl.
„Nie, Ziva.“ Odpovedal jej Namir. Vedel, že ju zaskočil. Dostali príkazy. A oni ich splnia. Bez ohľadu na jej city.
„Chodím s Ramidom už šesť mesiacov. Ak ho máme prinútiť hovoriť, tak prečo len..“ Nenechal ju dohovoriť.
„Pretože, sme dostali rozkazy, Ziva! A velím tu JA!“Ari na ňu prvýkrát zvýšil hlas.
Ziva stíchla. Nemalo cenu, hádať sa s ním. Rešpektovala svojho brata viac, než kohokoľvek iného. A tak sa šla pripraviť na večernú schôdzku s Ramidom.

Ďalšia scéna bola z reštaurácie. Bola to jedna z tých exkluzívnych parížskych, kde sa občas schádzali aj miestni prominenti. Ziva sedela s Ramidom pri jednom stole určeným pre dvoch. Opäť boli nahodení do „gala“. Ich stôl bol pri okne. Mali výhľad na večerné veľkomesto. Sedeli tam už dve hodiny a Ziva stále nemala žiadne informácie, vďaka ktorým by ho ušetrila smrti. O niekoľko minút dojedli, zaplatili a odišli. Pri dverách sa zrazili s dvoma mladými mužmi. S Arim a Talelom. Michael s Namirom ich sledovali na ulici..
„Prepáčte.“ Ospravedlnil sa Ramid. Ziva sa na nich usmiala. Ale z jej očí šľahal hnev.
„Nič sa nestalo.“ Odvetil mu Talel. Odstúpil nabok, aby mohol Ramid so Zivou vyjsť. Opäť išli k nemu.

Ziva sa vrátila domov o pár hodín neskôr. Tam už na ňu všetci čakali.
„Tak ako to šlo v noci?“ Spýtal sa Michael. Žiarlivý ako vždy. Ziva okolo nich len prešla. Nemala chuť na rozhovor s nimi. Tak si len zamrmlala.
„Cítim sa ako štetka.“ Bolo to dostatočne nahlas, aby ju počuli. Keď sa zavreli dvere v kúpeľni, prehovoril Namir.
„To preto, že si štetka.“ Ari by mu najradšej strelil.
„ČO si to povedal, Echel?!“ Zakričala, pretože ho počula zreteľne aj cez dvere.
„Má pravdu.“ Povedal Michael. Arimu stačilo. Vytiahol zbraň a oboch ich rukoväťou udrel. Omdleli.
Pár dní na to sa vrátili obaja do Izraela. Čakala ich misia.

Ďalší mesiac prebiehal podobne ako tie tri predtým. Ziva bola aj naďalej s Ramidom, Ari ju kontroloval a Talel bol pre nich „Švajčiarsko“. Počas jedného večera sa súrodenci rozprávali. Ari mal o ňu obavy. Bola uzavretejšia ako obvykle.

„Ziva?“ Pozrel sa na ňu. Boli sami. Talel sa potuloval každý večer v meste. Hľadal útechu po Tallinej smrti.
„Čo je, Ari?“ Spýtavo sa na neho pozrela.
„Chcem niečo vedieť.“ Položil príbor na tanier.
„Tak sa rovno spýtaj.“ Povedala mu jasno.
„Čo presne sa stalo v Nemecku?“ Ziva čakala, že sa k tomu ešte vrátia.
„Už som ti to raz povedala. Nebola som dostatočne opatrná.“ Odvrátila pohľad.
„Ziva“ , dotkol sa jej ruky, „Máš perfektný výcvik. Je nemožné, že by si bola neopatrná. Tak čo sa skutočne stalo?“
„Po Tallinej smrti“ ,odmlčala sa na chvíľu, „som robila hlúposti. To sa prejavilo na misii. Nebola som ostražitá, tak ma postrelili.“ Zase mu odmietla povedať celú pravdu.
„Si už v poriadku?“ Potreboval odpoveď aspoň na túto otázku.
„Áno. Ari, nerob si už o mňa starosti. Naozaj som v poriadku.“ Usmiala sa na brata. Ari zmenil tému.
„Dnes ideš opäť k nemu?“
„Áno.“ Vždy, keď sa začali rozprávať o Ramidovi sa pohádali.
„Dávaj si pozor.“
Zivu jeho slová prekvapili. Akurát dojedla a bol čas ísť. Tak sa už len rozlúčila.
„Budem v poriadku. Shalom, Ari.“ A odišla.

Ďalší záznam bol z Ramidovej spálne. Ziva ležala vedľa neho. Izba bola osvetlená len sviečkami. Namidove oči žiarili. Ziva cítila teplo Ramidovej náruče. Teplo, ktoré cítila vždy, keď bola s ním. Miloval ju. Povedal jej to prinajmenšom raz. Desilo ju, že ona jeho tiež. Dlhú dobu tie pocity popierala. Snažila sa samu seba presvedčiť, že neexistujú. Chcela, aby zmizli. Lenže teraz ležala pri ňom, a cítila niečo, čo sa musela čoskoro naučiť ovládať. Bol pekný, o tom niet pochýb. Vysoký, svalnatý, opálený,.. Mohla by pokračovať donekonečna. Nemohla zabudnúť na jeho grécko-iránske korene. Keď bola s ním, vždy si spomenula na Talline slová: „Počkaj, keď sa zamiluješ.“
V tej noci jej Ramid opäť povedal, že ju ľúbi. A zakaždým, keď mu to chcela povedať tiež, sa ozval zlý hlas v jej hlave. Ráno, keď ju Ramid vysadil pred jej domom, mala zlý pocit v žalúdku. Pobozkal ju a vrátil sa späť domov. Ziva stála pred vchodom, až kým neodišiel. Keď vošla do bytu, čakal na ňu Ari aj Talel. Vedela, kto bude hovoriť.

„Talel, myslím, žeby si sa mal začať baliť.“ Mladý Izraelčan, zjavne po opici, len prikývol a išiel si pobaliť veci.
„Ari, čo si to povedal?“ Ari chvíľu ticho stál a pozeral sa z okna.
„Dostali sme dnes nový rozkaz od riaditeľa. Chce ťa na ďalšie misie. Od doby, čo sme tu, sme nič nezistili. Máme odstrániť všetky kontaktované osoby.“ Otočil sa, keď hovoril poslednú vetu. Videl, ako sa zmenila nálada jeho sestry. „Ziva, ty si nikdy nemala byť na tejto misii. Zaľúbila si sa do nášho cieľa a teraz ho máš zabiť.“
Ziva si musela sadnúť. Celé telo jej stuhlo. Prudko sa postavila a išla k oknu. V Paríži bol práve krásny, jarný, slnečný deň. Ale Ziva sa cítila, akoby práve slnko zapadlo. Po niekoľkých minútach sa otočila.
„Ari, ja ho nemôžem zabiť. Nemôžem to urobiť.“ Jej hlas znel normálne, možno trochu váhavo. Jej tvár bola ako kameň.
„Miluješ ho.“ Nepýtal sa. Skonštatoval.
„Áno.“ Ari išiel bližšie k nej. Chytil ju za plecia.
„Ziva, vedela si, že to príde. Informáciu, že ho zabijeme máš už mesiac! Či budeš ochotná, byť po celý život niekým iným? Vzdáš sa všetkého, a budeš Sarah Akad, len kvôli mužovi?“

V MTAC-u by bolo počuť padnúť ihlu. Tony stuhol. Tie slová už počul. Videl sám seba pred rokmi na záchode, krátko po odchode Jeanne. Ziva vtedy nebola na neho naštvaná, ani na nikoho iného. Bola smutná. Z toho čím prechádzal, pretože ona to zažila tiež. Zamilovala sa do zlého muža a teraz ho mala zabiť? Spravila to? Tony si až teraz uvedomil, aký nespravodlivý bol k nej vtedy.

Zivu chvíľu stála. Neodpovedala. Potom schmatla kľúče od auta a odišla. Ari vedel, kam má namierené. Bola pre neho ako otvorená kniha. Tak isto, ako on pre ňu.
Po peknom dni, už nebolo ani stopy. Pršalo. Dážď stekal na čelné sklo. Ziva ledva videla cestu pred sebou. Sledovala svoje inštinkty. Nie pravidlá. A už vôbec nie city. O pár minút stále pred jeho dverami. Pocítila nutkanie odísť. Ale vedela, že už je neskoro. Keby sa čo i len raz otočila chrbtom k ich „cieľu“, už nikdy by sa nemohla vrátiť do Mossadu. Bola by zlomená a slabá.
Ziva dvakrát zaklopala, kým sa otvorili dvere. Ramidova milá tvár sa objavila pred ňou. Práve sa chystal niečo povedať, keď ho guľka z jej zbrane prerušila. Ramid spadol na podlahu. Krvácal. Z pier mu vytekala krv. Ziva zavrela dvere a opustila budovu. Jedinou známkou toho, čo práve urobila, bola jediná slza, ktorá sa bez povšimnutia skotúľala po tvári.

Vo videu sa objavil ďalší text: „Taký smutný koniec lásky. Ziva sa vrátila do Mossadu s ešte väčším odhodlaním. Trénovala ešte tvrdšie a dlhšie. Stala si sa najlepšou agentkou v Mossade. Eli Dávid bol právom pyšný, ale aj chudák, pretože mu nikto nepovedal, čo sa na misii pokazilo. Jediné čo si všimol bolo, že dievča, ktoré opustilo Tel Aviv, nebolo tým, kto sa vrátil. Vrátila sa domov žena. Vieš, Ziva, Eli svoje deti nepozná. Nevedel, že Ari ho nenávidel, a keď ho videl, chcel ho zabiť. Nezaujímalo ho, že ty si nikdy nechcela byť v Mossade a keď si nevedela ovládať svoje pocity, išla si do posilňovne. Nie trénovať, ale uľahčiť svojej duši, plnej hriechov. Eli dokonca ani len nevedel, aké talentované bolo jeho najmladšie dieťa. Že si chcela byť baletkou? A Talli herečkou? Jemu to bolo úplne jedno. Mal iné veci, ktoré musel ako riaditeľ riešiť. Nešťastné deti. Zomrelo jedno po druhom. Kedy príde tvoj čas, Ziva?“ Text zmizol.

Ziva by najradšej do obrazovky kopla. Na toto nemal právo! V jej živote bolo tak veľa vecí, o ktorých iní nemali vedieť. Nerobila to kvôli sebe, ale hlavne nim. Chcela ich chrániť. Konečne si ju niekde vážili, bola pre niekoho dôležitá, niekomu dovolila, aby ju mal rád. A teraz mala pocit, že o to prichádzala.
Abby chcela niečo povedať, ale Gibbs jej povedal, aby nič nehovorila. Nemali právo ju moralizovať. Gibbs o tom vedel svoje. Ziva dostala príkaz a musela ho voľky-nevoľky splniť. Okrem toho si bol Gibbs vedomý toho, že Ziva by teraz najradšej niečo rozbila. Alebo rovno niekoho zabila. Pretože čím bol Mossad, tým bola aj ona. A bez ohľadu na to, ako veľmi sa ju snažili zmeniť, časť z nej bude vždy patriť Mossadu.

18.
Nasledujúca scéna bola z Izraela. Mesiac po Zivinom návrate z Francúzska. Video bolo natočené na oslave, ktorú organizoval Mossad každý rok od jeho založenia. Boli na nej všetci agenti, ktorí práve neboli na žiadnej misii. Medzi nimi bola Ziva, Michael, Ari a veľa ďalších. Z nich poznali v MTAC-u Liad, Gabrielu a Ben Gidona.

„Ziva?! Ziva?!“ Ozval sa mužský hlas. Hľadal ju.
„Tu som, Adam.“ Na druhej strane mu mávala s pohárikom v ruke. Očividne v dobrej nálade.
„Ziva, išiel som ti zobrať čo si chcela, ale pred domom ma zastavil poslíček. Hľadá ťa.“
„Poslíček? Teraz v noci?“ Prekvapilo ju to.
„Áno. Tvrdí, že má pre teba balík.“
„To ti ho nemohol rovno dať?“ Ako vždy, netrpezlivá.
„Nie.“ Adam jej zobral pohárik z ruky a tiež sa napil. „Hovorí, že to musíš prebrať ty.“
„Tak idem za ním. Hneď som tu.“

Video pokračovalo pred domom Zivy. Čakal na ňu muž v dlhých čiernych nohaviciach a tmavohnedej bunde, pretože bola chladná noc.
„Erev Tov. Vy ste Ziva Dávidová?“
„Ken. Vraj pre mňa máte balíček.“
„Áno, mám. Môžete mi to tu podpísať?“ poslíček jej podal pero a papiere.
„Samozrejme.“ Zobrala pero a podpísala sa. Poslíček jej podal veľkú, ťažkú zabalenú krabicu.
„Toda. Laila Tov.“

Ziva škatuľu zaniesla dovnútra. V obývačke ju položila na stôl. Z puzdra na členku si vytiahla nôž. Rozrezala pásku okolo krajov. Nedôverčivo sa na krabicu pozrela. Bola pomerne veľká na to, aby sa tam zmestila bomba. Opatrne odkryla veko. V krabici nebola bomba, ale Talelova mŕtva, krvavá hlava, odrezaná od zvyšku tela. Ziva sa šokovane pozerala. V tú chvíľu sa jej do očí tlačili slzy. Jeden z jej najlepších priateľov bol už tiež mŕtvy.

Ziva blúdila vo svojich myšlienkach. Nikdy sa nedozvedela, kto je za to zodpovedný. Talelova smrť bola už tretia za jeden rok, ktorá ju ovplyvnila. Najskôr smrť Talli, potom Ramid a zakončil to Talel. V hlave si kládla otázku, kto bude ďalší? Už ich veľa nezostávalo. Keď teraz poznala odpoveď, chcelo sa jej plakať. Len keby mohla.
Pocítila stisk ruky. Chlapskej ruky. Nemusela sa otočiť, aby vedela, že je to ruka Tonyho. Kedysi dávno mu ten príbeh rozprávala, keď riešili podobný prípad. Na adresu bola kuriérom doručená zásielka. Jej obsah tvorila hlava muža. Tony si až teraz uvedomil, že Ziva mu nikdy nepovedala, koho tá hlava bola. Talel nebol len jej kolega, partner, ale aj priateľ, ktorému dôverovala. Keby ešte Talli žila, možno by bol aj jej švagor.
Abby s McGeem lapali po dychu. Vidieť hlavu odrezanú od tela im spôsobil šok. Nevedeli si ani len predstaviť, čím Ziva prechádza.
O tejto časti Zivinej minulosti Gibbs nevedel. Momentálne tiež nevedel, čo povedať. Mal veľa skúseností, ale s niečím tak príšerným sa osobne (okrem prípadu) nestretol.
Duckyho aj Jimmyho naplo. Síce sa s mŕtvolami stretávali dennodenne, ale toto bola aj na nich „silná káva“.
Ich riaditeľ bol tiež v šoku. Čakal by čokoľvek, ale niečo tak kruté nie. Od začiatku, odkedy sedia v MTAC-u si nielen on, kladie otázku, ako sa s tým Ziva opäť vyrovná? Bude chcieť ešte zostať s nimi aj po tom, ako sa o nej všetko dozvedia?

DVD-čko medzitým pokračovalo naďalej zo Zivinho domu. Ziva bezradne sedela na gauči. Nohy mala pritiahnuté k telu, ruky obmotané okolo nich. Cez zvesenú hlavu jej padali do tváre kučery. Prešla ju chuť zabávať sa. Nevrátila sa na večierok, tak za ňou prišiel Ari s Michaelom.
„Ziva?“ Michael zaklopal na predné dvere. Nikto mu neodpovedal.
„Ziva?! Ziva, si doma?“ Arimu sa to nepáčilo. Adam mu predsa povedal, že je doma. Vkročili dnu.
„Som tu. V obývačke.“ Z jej hlasu obaja vedeli, že niečo sa stalo. Okamžite išli k nej. Našli ju so slzami v očiach. Báli sa. O ňu.
„Ziva, čo sa stalo?“ Ari si k nej prisadol. Ziva sa nezmohla na slová. Nevládala. Tak len trasúcou rukou ukázala na čiernu škatuľu na stole. Ari s Michaelom sa zhrozili.
„Preboha..“ zvolali obaja naraz, keď zbadali Talelovu mŕtvu tvár.
Teraz im už bolo jasné, prečo bola tak strašne otrasená. Opäť si k nej sadli. Objali ju. Ziva po dlhom čase plakala. Nevedela ten príliv sĺz zastaviť. Nevedela sa upokojiť. Okolo druhej ráno konečne zaspala. Kvôli nočným morám mala ešte horší, beztak zlý spánok. Niečo po štvrť na štyri už viac spať nechcela. Išla do kúpeľne.

Ziva na obrazovke hľadala v lekárničke tabletky. Aspoň tak vyzerali. V ruke držala zelenú pilulku. Už na prvý pohľad vyzerala nebezpečne. Bol to čistý jed. Zabil by ju do desiatich minút. Stačilo prehltnúť a jed by sa v tele pomocou kyselín rozšíril. Našťastie Ziva schovala pilulku do vrecka na svojich nohaviciach.

Tony v MTAC-u celkom zbledol. Bol vydesený, pretože si spomenul, čo mu kedysi povedala: „To bolo, keď som sa rozhodla, že sa nikdy nenechám chytiť.“ Tony si želal, aby tá pilulka bola aj naďalej ďaleko od Zivy.

Video bolo stále v dome Zivinho otca. O 4:30 vstal aj Ari. V dome s ňou zostal už len on. Michael sa v noci vrátil na oslavu, aby tú zlú správu oznámil ich kolegom.
Niekoľko minút na to obaja opustili dom. Bol čas ísť do práce. Chceli Talelovu smrť pomstiť. Ale k tomu nikdy nedošlo.

Ďalší záznam bol z pohrebu. Zúčastnili sa ho všetci jeho priatelia a rodina, ktorá bola ešte nažive. Keďže telo nemali, Talelovu hlavu dali spopolniť. Jeho popol položil na Tallin náhrobok. Opäť boli spolu.

19.
Video pokračovalo textom. Tento krát dlhším. „Ďalší mŕtvy. Takto po jednom každého strácaš, Ziva. Dokedy to ešte vydržíš? Mne to je v podstate jedno. Tebe by nemalo. Nechám ťa a tvoje city. Oveľa radšej ukážem tvojim priateľom, čo Ari vyviedol. Tvoju misie s riaditeľkou Shepardovou. A opäť Trenta Korta. Potom sa už konečne dostaneme ku smrti Caittlin, tvojmu príchodu do NCIS a … No veď ty vieš!“

Ziva zbledla, stuhla, keď tých pár riadkov čítala. Nechcela sa na to pozerať naďalej. Okrem toho cítila, ako jej vo vrecku vibroval mobil. Vedela, kto jej volal. Ale ona nemala záujem opäť hovoriť so svojím otcom. Ale nemohla ani odísť. To, že nemohla vôbec nič spraviť ju zožieralo.

DVD-čko pokračovalo záznamom z lietadla. Mesiac po pohrebe. Ziva znovu cestovala do Berlína. Mala tam dohodnutú schôdzku s Jenny. Ziva takmer spala. Takmer, pretože ona je vyškolený vrah z Mossadu, ktorý nikdy „celkom“ nespí. Keď jej začal vibrovať mobil, bola celkom prebratá. Po spánku ani stopy. Vybrala ho z vrecka a pozrela sa na číslo, ktoré jej volalo.
„Shalom, Ari.“ Pozdravila brata. Opäť v Anglicku. „Shalom, Ziva.“ Keď počula jeho hlas, vedela, že niečo sa stalo. Jeho hlas znel inak. Frustrovane.„Čo sa deje?“ Spýtala sa ho rovno.
„Nič, len som..“ Ziva ho prerušila. Príliš dobre ho poznala na to, aby vedela, kedy jej nehovorí pravdu.
„Klamár. Čo si spravil, Ari?“
„Nespravil som to naschvál. A.. Ja neviem, čo mám robiť..“ Ariho hlas znel zúfalo.
„Ari, čo si urobil?!“ opýtala sa ho znovu, ale intenzívnejšie.
„Kate je tehotná..“

Ziva vedela, že to skôr či neskôr príde. Keď bude musieť čeliť tvárou v tvár jej spolupracovníkov a povedať im, že veľa vecí, ktoré im povedala, alebo si mysleli, boli klamstvá. Poznala Caittlin. Neverila jej, ale poznala ju. Cítila, ako Tony vedľa na chvíľu skamenel. Vzal od Tima ovládač, aby mohol zastaviť DVD-čko. Ziva sa pozerala na zastavenú obrazovku. Napriek tomu cítila, ako ju Tonyho oči prepaľujú pohľadom. Oči ostatných skákali z Tonyho na Zivu a opačne.
„Klamala si nám. Poznala si Kate a tvoj brat ju potom zabil. Klamala si nám v toľkých veciach.“ Tonyho hlas bol priam mrazivý.
„A ty si nikdy neklamal?“ Vedela, že to nemala povedať, ale nemohla si pomôcť. Tie DVD-čka rozhodne neboli jej nápad.
„Keď som..“ Ziva mu nedala šancu dohovoriť.
„Jeanne.“
„Ty nemáš potuchy, kto bola Jeanne! Kate bola naša priateľka, naša kolegyňa! V čom si nám ešte klamala?! Môžeš nám to rovno povedať! Alebo radšej nie. Zase by to boli iba samé klamstvá.“
„Keby si aspoň raz mohol udržať svoje veľké ústa zavreté, mohol by si vidieť, že nie vždy, čo si myslíš, je pravda!“ Ziva sa načiahla, z ruky mu zobrala ovládač a DVD-čko spustila.

„Ari“ , povzdychla si, „Čo budeš teraz robiť? Myslela som, že ako lekár vieš, že sa treba chrániť.“
„Nepotrebujem ponaučenia teraz, Ziva! Caittlin odišla.. Do Ameriky.“ Ari naozaj nevedel ako ďalej.
„A čo?“
„Povedala, že ma viac nechce vidieť a že je to moja chyba. To, že bude mať dieťa. Po narodení ho chce poslať do Izraela. Ziva, prosím, povedz mi, že to môžem napraviť!“
„Ari, nikdy by sa nevzdala svojho dieťaťa. To je smiešne.“ Ziva sa zarazila. „Počkaj, čo to povedala?“
„Povedala, že sa nikdy viac neuvidíme.“ Znel ako malý chlapec. Celkom stratený.
„A že to bola tvoja chyba?!“ Rástol v nej hnev. Svoj podiel v tom mali rovnako.
„Ziva, prosím urob pre mňa jednu vec. Idem na misiu zajtra. Môžeš sa s ňou skontaktovať. Kým sa ja vrátim môže byť už príliš neskoro. Nechcem, aby spravila nejakú chybu. Ziva, prosím.“ Ziva sa upokojila. Nie preto, že by to chcela urobiť, ale preto, že mala plán.
„Samozrejme. Aj tak mám nejakú misiu v Amerike, ale budem musieť najskôr dokončiť túto misiu. Nebude to trvať viac ako 2 mesiace, potom budem mať viac voľna. Hneď ako sa vrátim.“ Ari mal po týchto slovách lepšiu náladu. „Ako to ide?“
„Ty vieš, ako, Ari.“ Keby nebola v lietadle, najradšej by tie slová zakričala.
„Ty nepôjdeš do CIA!!“ Zasyčal. Zbláznila sa?
„Máme dohodu! Ty v HAMASE, ja v CIA, HAMAS urobí a CIA o tom vie! Koniec príbehu! Nechcem o tom viac hovoriť!“
„Áno, ale ja som išiel do HAMASU pred pár rokmi. Kto ti dal túto informáciu? Ako o tom vieš?“
„Agent CIA. Ari, ver mi.“ Ziva to povedala priam prosebne. Mala po krk hádok s bratom.
V lietadle sa ozval hlas letušky. „Lietadlo za pár minút pristáva. Prosím, vypnite si všetky elektronické zariadenia. Ďakujeme.“ Ziva ešte rýchlo pozdravila brata.
„Musím zložiť, Ari. Shalom.“
„Shalom.“ Ziva zložila a vypla telefón. Zadívala sa von oknom. Myslela na to, prečo sa všetko komplikuje. Počas toho, ako lietadlo klesalo, zavrela oči.

Video pokračovalo v aute. V Berlíne dostali auto. Kvôli bezpečnosti prešli na ňom 2000 kilometrov. Až do Albánska. Ziva šoférovala. Na sedadle spolujazdca sedela ako ukameňovaná Jenny. Bola bledá, mala červené oči a stisnuté pery do tenkej linky.
„Vyzeráš nervózne, Jen.“ Ziva sa uškrnula, keď sa pozrela na svoju partnerku.
„Dívaj sa na cestu!“ Jenny skríkla. Ani trochu sa nebavila na Zivinom spôsobe jazdenia.
„No tak, Jen. Veď je to len auto.“ Jennin krik ju prerušil.
„Auto! Auto! Auto!“ Ziva v pravý čas strhla volant a vyhla sa tak havárii. Jenny to hodilo z jednej strany na druhú.

Ziva sa usmiala. Pamätala si to. Boli to dobré časy s Jenny. Smiali sa. Rozprávali sa. Pracovali. Jenny bol jedna z mála žien, ktorým Ziva dôverovala. Bola dobrou partnerkou, ale keď sa stala riaditeľkou NCIS zmenila sa. Ich priateľstvo sa zmizlo. Kým Ziva sa učila byť na seba aj okolitý svet mäkšou, Jenny stvrdla. Počas ich misií v Európe to bolo iné. Boli tam len ony dve, a napriek problémom sa bavili.

„Jen, prosím ťa, choď rýchlejšie. Takto tam neprídeme nikdy.“ Prechádzali okolo Tirany, hlavného mesta.
„Nie, Ziva. Keby šoféruješ ty, tak tam nikdy neprídeme, lebo by sme skončili v márnici.“
„Možno by som mala pýtať od môjho riaditeľa auto. Čakala by som ťa rovno na mieste.“ Doberala si ju. Ziva nebola zvyknutá tak dlho sedieť. Mali za sebou misiu v Berlíne, Srbsku a teraz čakalo na nich Albánsko. Ale to nestačilo na to, aby vybila všetku svoju energiu. Do Albánska išli obchádzkou, tak nepotrebovali veľakrát ukazovať svoje falošné pasy.
„Otec, Ziva. Eli nie je tvoj riaditeľ. Je tvoj otec.“
„Ja som na misii teraz. Tak je to môj riaditeľ.“ Túto vetu Jenny nikdy nevedela pochopiť. A tak po ďalšie nekonečne dlhé minúty mlčky cestovali.

Krátky text sa opäť objavil. „Nuž, riaditeľ či otec. V Mossade medzi tým nebol rozdiel. Už viete, že Kate bola tehotná. Nebojte sa, ku tomu sa vrátime. Najskôr vám ukážem, že ich misia v Albánsku až tak dobrá nebola. Vedeli ste, že Ziva a vaša drahá riaditeľka boli zajaté?“

Gibbs sa pozrel na Zivu. Jenny sa nejedenkrát vyjadrila, že Zive ďakuje za svoj život. Nevedel čo má od tohto očakávať. Opäť nastala chvíľa, kedy nikto nevedel, čo bude nasledovať.

Ďalší záznam bol zo starej polorozpadnutej budovy. Dnu bola Jenny so Zivou. Obe boli príšerne unavené. Chceli si ľahnúť, ale nemohli, pretože laná sa im zarezávali do zápästí. Už celé týždne boli v tejto zapadnutej diere. Chytili ich a ich šance na útek neboli bohvieaké. Cítila, ako jej krv steká po nohách z rán, kde ju Albánci porezali. Zakaždým keď sa pohla, ucítila bolesť. Bola to daň za to, že odmietala hovoriť. Ale bol čas, aby to skončilo, aby sa odtiaľ dostala.V ten večer, keď jej jeden z nich doniesol jedlo, bola už dostatočne silná, aby zaútočila. Podarilo sa jej oslobodiť si ruky z lán a udrieť Albánca. Omdlel. Ziva ho ešte kopla, čím sa postarala o pár zlomených rebier. Vzala mu zbraň, ktoré mal pri sebe. Chystala sa odísť ale zarazila sa. Videla pred sebou dvere ale neodišla. Nemohla tam len tak nechať Jenny. Otočila sa a rýchlo rozviazala laná na Jenniných rukách, pretože Jenny ju ani len nevnímala. Nemala taký výcvik ako Ziva, a na väznenie nebola pripravená.To bol moment, kedy si každý jeden v MTAC-u uvedomil, že Ziva naozaj zachránila Jenny život. Síce nikdy nepovedala čo sa stalo, ale podľa tohto dlhovala agentke Mossadu život. Aj preto sa jej Jenny snažila pomôcť, ako vedela. Vybavila jej miesto NCIS. Možno preto, že jej tým chcela zachrániť život.Video naďalej pokračovalo. Takmer celé Jennine šaty boli pokryté od krvi. Infekcia z rán sa dostala do krvi a spôsobila horúčku, ktorá ovládla jej telo. Ziva musela použiť všetku svoju, aby zdvihla svoju partnerku, pretože Jen nemohla chodiť. Izraelčanka napla všetky svoje svaly. Dúfala, že sa odtiaľ dostanú živé. Keď konečne našla cestu von, počula za nimi volať hlasy. Zrýchlila. Ale aj ich prenasledovatelia. Začali strieľať. Jedna z guliek skončila v Zivinom ramene. Snažila sa ignorovať bolesť, pretože v jej hlave sa prehrávala dookola len jedna myšlienka: „Dostaň Jenny von! Dostaň Jenny von! DOSTAŇ JENN VON!“
Ziva bola v šoku, keď zbadala okolo seba len pustatinu. Nikde nikoho, ničoho. Akoby zázrakom pomaly okolo nich prechádzala dodávka s vozom. Rýchlo „naložila“ Jenny do vozu. Počas minútu, keď sa chcela tiež schovať do voza ich dobehli muži, ktorí ich držali v zajatí. Opäť strieľali. Ziva nestihla dostatočne rýchlo nasadnúť, preto skončila jedna guľka v jej pravom kolene. Našťastie sa jej aspoň ako-tak podarilo dostať do voza. Práve včas, pretože dodávka začala zrýchľovať. Muži, ktorí ich sledovali ich stratili.Tony aj McGee, možno ani Gibbs či Vance by také niečo nezvládli. Zive sa napriek bolesti z postrelenia podarilo Jenny zachrániť. Mala pravdu, keď raz Tonymu povedala: „Vieš Tony, váš výcvik mi občas pripadá ako výcvik pre deti. Ste dobrý, ale oproti výcviku Mossadu..“ Nedopovedala to, ale každý z nich vedel, čo chcela povedať. Niekedy chceli, aby ich čo-to naučila. Lenže Ziva nemohla.Nahrávka pokračovala ešte stále z voza. Ziva nemala žiadnu predstavu o tom, kde sú. Jediné čo potrebovala bolo dostať sa čo najrýchlejšie do nemocnice. Cítila, ako sa jej vlastné rany zväčšujú, a tým stúpala aj ich bolesť. Jenny medzitým dostala zimnicu.
O niekoľko hodín sa konečne dostali do mesta. Ziva sa prebrala na raňajší hluk áut a ľudí pobehujúcich po uliciach. Akurát stáli pred obchodom s potravinami. Ziva zhodila Jenny z voza a potom sama zoskočila. Okamžite ucítila bolesť. Ziva oslovila prvého vodiča, ktorý pri nich zastal. Ale ako vždy, šofér odmietol, pokiaľ mu neukážu nejaké peniaze. Ziva mu namiesto bankoviek priložila k hlave pištoľ. Bolo jej zle, bola slabá, postrelená. Aby toho nebolo málo, partnerka jej zomierala pred očami. Nemala chuť ani čas sa s niekým doťahovať. Muž sa nesnažil už nič povedať, keď zbadal zbraň. Len Zive pokynul, aby si aj s Jenny sadla. Do desiatich minút boli v nemocnici. Ani poriadne nevošli, keď ju aj Jenny uspali a viezli na operačný stôl.

Po niekoľkých týždňoch v nemocnici sa jej podarilo presvedčiť lekárov, že je v poriadku. Aspoň v takom, aby mohla letieť do Tel Avivu. Kým sa Jenny postavila z postele, Ziva bola už doma. Nebola pripravená ale odmietla byť viac pripútaná k nemocničnému lôžku.

Doktor Mallard sedel ako prikovaný v MTAC-u. Nemohol uveriť tomu, čo práve videl. Namiesto odpočinku, po tak závažných zraneniach, každý deň behala. Namiesto výdatnej stravy jedla len občas. Ziva potrebovala niekoho, kto by sa o ňu staral. Ale ona to nikomu nedovolila. V Duckyho očiach sa zračil smútok. Bol lekár, vedel, ako veľmi Ziva potrebovala vo svojom živote lásku. Musela si uvedomiť, že jej telo nie je tak silné ako jej myseľ.

O tom sa presvedčili počas ďalších minút v MTAC-u. Záznam bol z telocvične. Z tej, v ktorej Zivu ako malé dievča znásilnili. Teraz v nej opäť okrem nej nikto nebol. V celej hale sa rozliehal len zvuk Zivinho tréningu. Tréningu. Bola len mesiac po misii, ale trénovala celé dni. Potrebovala adrenalín. Bola to ako droga pre ňu. Tréningy boli dobré pre ňu, ako pre agentku Mossadu. Ale pre ňu.. Ako pre Zivu.. Radšej sa nevyjadrovať. Ziva bola tak zahltená v boxovaní do vreca, že si ani nevšimla osobu stojacu pri zadných dverách, ktorá ju už „dobrú“ chvíľu pozorovala.
Po chvíli si dala prestávku. Chcela sa napiť, ale fľaša s vodou bola takmer prázdna. Ziva vzhliadla hore. Letela k nej plná fľaša. Chytila ju bez toho, aby spravila čo i len krok. Hneď vedela, kto jej ju hodil.

„Ziva, zachránila si ju. Prestaň sa z toho viniť.“ Ozval sa Ari.
„Dostali nás!“ Ziva tvrdo päsťou udrela do vreca.
„Nebola to tvoja vina. Tak sa prestaň trestať!“ Ziva sa po jeho slovách otočila. Ari videl na nej, že zúri.
„Môžeš s tým konečne prestať, Ari?!“ Zakričala tie slová. Nepomohlo jej uľaviť si duši. Tak kopla do vreca.
„Prestať s čím?“ Ari nevedel, na čo jeho sestra narážala.
„Liečiť ma, ako by som bola dievča!“ Prvýkrát urobila niečo proti svojmu milovanému bratovi. Teraz musela vstať bez toho, aby sa o neho mohla oprieť. Znovu s hnevom kopla do vreca.
„Nerobím to, Ziva. Si príliš tvrdá na seba.“
„Bola som vychovaná tak, aby som prijala svoj trest ako chlap!“
„Ale TY NIE SI MUŽ!“
„Je mi z toho zle.“ S tými slovami hodila do Ariho fľašu a odišla do sprchy. Už ľutovala čo spravila, ale to nič nezmenilo na tom, že.. Kým voda stekala po jej tele, myšlienky sa jej šli zblázniť. Ari na druhý deň odchádza. Chcela s ním ešte byť. Natočila vodu na seba a potom sa rýchlo obliekla.

Poviedka 20Krátky text sa zjavil na obrazovke. „Veru, veru, Ziva, misia v Albánsku nebola jedna z najšťastnejších. O tom ty predsa vieš. Odišla si a Jenny nechala v nemocnici. Také si dostala príkazy. Niekoľko mesiacov preskočím, pretože počas nich sa v živote našej Zivy nič zaujímavé nestalo. Dostávame sa k opätovnej návšteve Ameriky, a teda aj návšteve tehotnej Caittlin. Okrem nej sa Ziva stretla (nejedenkrát) aj s vaším dobrým známym Trentom Kortom. Nebudem vás viac napínať, veď to všetko uvidíte.“
poviedka 21
Ziva po roku od sestrinej smrti navštívila druhýkrát Ameriku. Ale tento krát s čudným pocitom v žalúdku. Ako by to Jenny nazvala? Boli to pocity? Nebola si istá. Ari jej povedal, že bude prevelená do Washingtonu D.C. ako jeho nadriadená, kvôli HAMASU. Ziva ho teda musela nasledovať. Strávila dlhé mesiace vytvorením si dostatočného krytia. Až príliš rýchlo. Ale najskôr musela pomôcť Arimu.Ziva vyšla pred letiskovú halu, kde ju už čakalo jej Mini, ako jej Ari sľúbil. Jej brat jej už predtým poskytol súradnice GPS, aby mohla skontrolovať jeho „bydlisko“. Cesta do bezpečného domu jej netrvala dlho. Dom nebol veľký, iba taký jednoduchý rodinný dom vo štvrti na okraji Washingtonu. Nikto by nemal podozrenie, že sa v ňom skrýva agent Mossadu. Ziva rýchlo prešla po dome. Skontrolovala kamery na sledovanie mesta, telefónne bezpečnostné linky. A samozrejme papiere, ktoré ho kryli v HAMASE.„René SAUREL. Francúz. Narodil sa 10.4.1985. Žil so svojou matkou a tetou. Momentálny stav: slobodný, bezdetný. Oddaný HAMASU….“Ari ešte v Amerike nebol. Mal pricestovať o pár týždňov neskôr. Ziva medzitým zháňala ešte informácie, ktoré jej brat potreboval. Volal jej dva týždne predtým, ako prišiel do Ameriky.
„Shalom Ziva.“ Ozval sa.
„Shalom.“ Odvetila mu.
„Ziva, potrebujem od teba niečo.“
„Pýtaš sa ma ako sestry alebo ako riadiaceho dôstojníka?“
„Čo bude pre teba najjednoduchšie?“
„To záleží..“ Nenechal ju dopovedať.
„Na čom?“
„Na tom, čo si sa chcel opýtať.“ Bola zvedavá, čo jej brat od nej potreboval tento krát. Ari sa zasmial.
„Vždy rovnaká Ziva. Tak hravá. Ale toto je dôležité. Potrebujem, aby si mi vypracovala profily členov tímu NCIS.“
„Potrebujem mená, Ari.“ Prestali sa doťahovať a zamerali sa na ich rozhovor.
„Iste. Agent Timothy McGee, vedúci tímu Leroy Jethro Gibbs, agent Anthony DiNozzo. Ďalej Abigail Scuitová, doktor Donald Mallard a jeho asistent Gerald Jackson. Je to Katin tím. Ale jej profil nie.“
„Samozrejme. Kedy to chceš?“
„Keď prídem do Ameriky. Nie je bezpečné, aby si mi ich poslala.“
„Dohodnuté. O dva týždne. Shalom, Ari.“
„Shalom, Ziva.“Tony takmer spadol zo stoličky. Nemal ani poňatia o tom, že Ziva ich poznala už dávno predtým. Nepochyboval o tom, že o každom jednom z nich vedela úplne všetko. Ich minulosť. Čo milujú, alebo naopak nenávidia. Ako pracovali. Všetko, čo by pomohlo teroristom. Tony jej chcel opäť niečo povedať, ale zdržal sa. Vedel, že trpí. A on jej nechcel ešte viac ublížiť. Tak naďalej ticho sedel, aj keď zazrel jej pohľad na sebe.Video pokračovalo ďalej. Prekvapivo z bytu Kate. Práve prišla domov. Nestihla ani položiť tašku s nákupom na stôl, keď sa jej omotali paže okolo krku. Zareagovala príliš neskoro.
„Shalom, Caittlin.“ Zivin hlas bol nebezpečne blízko pri uchu Kate.
„Ziva.“ Kate pozdrav preskočila. Nečakala ju tu. Snažila sa zostať kľudná a hlavne dýchať, aj keď Zivin stisk jej to príliš nedovoľoval.
„ Mala by som ti pogratulovať, alebo mám túto časť rovno preskočiť?“ Sarkastická. A nahnevaná.
„Prečo si tu?“ Ziva sa zasmiala nad jej otázkou.
„Skús si tipnúť, Kate!“ Zosilnela ešte viac svoj stisk.
„Nenechám si ho!“
„A čo chceš robiť?!“
„Nemôžem vychovávať dieťa! Pošlem ho do Izraela. Potom už zaň nebudem zodpovedná!“ Ziva stuhla pri tých slovách. Kate sa rozhodla opustiť svoje dieťa. Nemohla uveriť tomu, čo práve počula.
„Si matkou toho dieťaťa! Tým, že ho opustíš, sa nezbavíš zaň zodpovednosti!“
„Je mi to ľúto, Ziva. Ale takto to bude.“ Kate na to nebola vôbec pyšná. Ale chcela začať nový život. V NCIS. Bez Ariho. Ich dieťa by jej plány zničilo. Tým si bola istá.
„Je to tvoj neporiadok. Ty si ho upraceš. Ale ak ťa znovu uvidím v blízkosti môjho brata, zabijem ťa! Rozumela si, Caittlin?!“ Povedala s odporom a nenávisťou v jej hlase.
„Áno, Ziva. Medzi mnou a tvojím bratom je navždy koniec.“ S týmito slovami ju Ziva pustila a odišla.

V MTAC-u všetci napäto sedeli. Toto bola ich nočná mora. O tom, že Kate bola tehotná nikto nevedel. Ani len Ducky nie. Ale to nebolo to, čo ich prekvapilo najviac. Pre nich bol šok to, keď zistili, že ich priateľka sa rozhodla svoje dieťa poslať do Izraela. Nad tým, čo tam jej dieťa čakalo, sa radšej nezamýšľali. Ani nemohli, lebo ich myšlienky opätovne prerušil text.
„Nuž veru, ani vaša drahá Caittlin nebola taká silno veriaca, aby si dieťa nechala. Vzdala sa ho. Poslala ho do Izraela. O tom neskôr. Ako som už naznačil, teraz príde na rad ďalší šok. Agent DiNozzo, tešíte sa?“

Tony bol stále naštvaný a zranený. Nie preto, čo sa stalo u Kate, ale kvôli všetkým tým veciam, ktoré pred nimi Ziva po všetky roky skrývala. Keby nebolo tých DVD-čiek, nikdy by sa nedozvedeli, čím všetkým si prešla. Napäto čakal, čo príde teraz. Aké ďalšie „príjemné“ prekvapenie.

Ziva sedela v kaviarni neďaleko budovy NCIS. Čítala knihu. Šálka čaju stála nedotknutá na stole. Ani sa neotočila a počula ho prichádzať. Zozadu ju obmotali jeho ruky. Ziva odložila knihu a usmiala sa. Obaja sa zhodli na tom, že sú príliš ďaleko od seba, ale keď boli spolu, snažili sa stráviť spolu čas, najviac ako sa dalo. Narozdiel od jej vzťahu s Michaelom, si vzťah s ním užívala.

Gibbs bol v MTAC-u čím ďalej tým viac pozorný. Vďaka svojmu dobrému sluchu počul, čo jej ten človek povedal. Spoznal ho. Tony by najradšej zastrelil svojho partnera, keď sa objavila mužova tvár. Tvár Trenta Korta. Tony očami šibol na Zivu. Cítila, ako sa mu napli svaly, ale nepovedal nič. Mlčala tiež. Gibbs sa na nich ohromene pozeral. Zaskočili ho, ich mlčaním. Čakal, že Tony niečo povie, keď sa na obrazovke Kort posadil oproti nej. Ibaže všetci zostali ticho sedieť.

„Shalom, Ziva.“ Trentov hlas bol milý a priateľský.
„Shalom.“ Usmiala sa na neho. Ziva, ktorá teraz bola v MTAC-u, poznala Korta iného, akým bol teraz. Vedela, že to ona je príčina, prečo sa stal takým bezcitným.
„Najskôr obchod, potom zábava. Súhlasíš?“
„Nikdy sa nezmeníš, však?“ Trent sa zasmial. (Tony v MTAC-u takmer vracal).
„Nie, to nie. Povedz, čo potrebuješ. Potom ti poviem, čo chcem ja.“ Vyjednávala.
„Potrebujem informácie o týchto ľuďoch.“ Podal jej papier s menami. Samozrejme, prázdnou stranou hore. Jej oči sa zamerali na mená. Keď ich prečítala, papier spálil oheň zo sviečky na stole.
„Dostaneš ich do konca týždňa.“
„A čo chceš ty?“ Uškrnul sa.
„Chcem vedieť všetko o agentoch CIA: Leanne Matin, Rick Jones, Nicole Jardin a Ronald Simon.“
„Môžem sa spýtať, prečo?“
„Nie.“ Teraz to bola ona, kto sa uškrnul. Po pravde, nepotrebovala informácie o žiadnom z nich, ale musela zakryť svoje stopy. Bolo to síce pomalšie, komplikovanejšie, ale predovšetkým bezpečnejšie.
„Tak, čo ťa privádza tento raz do Ameriky, Ziva? Si tu pracovne, či na dovolenke?“ Kort sa spýtal podozrievavo, ale stále s pobavením v hlase.
„Som tu ako kontrolór dôstojníka Haswariho.“ Ziva vedela, že táto odpoveď mu bude stačiť.
„Tvoj brat?“ Spýtal sa. Mal zlé tušenie, že sa niečo deje. Cítil to.
„Áno.“ Odpovedala mu.

Kortovi akurát zazvonil telefón. Jeho šéf ho potreboval späť v kancelárii. Keď bol preč, Ziva chcela opäť čítať. Otvorila knihu, ale nie na strane, na ktorej skončila. Ale medzi stranami, kde bol založený malý papierik.
Na ňom „stálo“: „Vyzdvihnem ťa na veľvyslanectve večer. Dovidenia.“

MTAC-u bolo ticho a dusno. Ziva sa cítila veľmi nepríjemne. Vedela, že by sa im nepáčilo jej priateľstvo a vzťah s Trentom Kortom. Ale teraz už o tom vedeli, a jej bolo jedno, ako na to zareagujú. Prekvapilo ju však, keď sa prvý ozval Ducky.
„Svet je skutočne veľmi malý.“ Všetci sa na neho zmätene pozreli.
„Vidíme toľko mužov..toľko osôb… Nejakým spôsobom všetky končia tu, v NCIS. Trent, Ari, Michael.. Je to trochu čudné nie?“ Abby sa zamyslela nad Duckyho slovami.
„Ziva, prečo si vyberáš len tých nesprávnych a zlých mužov?“ Pokračovala. Spomenula si na Ramida, Rivkina a teraz ešte aj Korta. Vzťah s každým z nich sa pokazil. Práve preto ju Zivine slová zaskočili.
„Neboli to zlí ľudia, Abby.“ Usmiala sa a pokračovala: „Nie všetci. Nie vtedy. Nie na mňa.“ Po týchto slovách sa na jej tvári objavil smútok.

poviedka 22
Video pokračovalo naďalej z Washingtonu. Tento krát na obrazovke bola Jenny so Zivou v nejakej malej kaviarničke v Georgetowne. Obe mali pred sebou šálku kávy a k nej čokoládový koláčik. Chvíľku trvalo, kým sa rozhovorili. Ziva nikdy nebola trpezlivá, tak začala rozhovor prvá.„Jenny, kedy nastúpiš ako riaditeľka?“ Jenny nad jej otázkou premýšľala. Chvíľu trvalo, kým odpovedala.
„Neviem Ziva. Záleží to od toho, čo sa stane. Ak pôjde všetko dobre, mohla by som byť riaditeľkou už o rok. Ak pôjde Gibbs naďalej po tvojom bratovi bez príčiny, zastavím ho. Nemôžme si dovoliť ďalšie chyby.“
„Samozrejme. Žiadne ďalšie chyby.“ Ziva sa pozrela Jenny priamo do očí. „Mám profil agenta Gibbsa. Nevzdá sa len tak. Keď zistí, že Ari je v HAMASE, pôjde aj naďalej po ňom. A ty to vieš. Ak to urobí, je mojou povinnosťou ho zabiť. A ty vieš, že to urobím.“ Jenny neodvrátila pohľad.
„Ziva, tvoja povinnosť nie je zabiť ho, ale zastaviť ho. Viem, ako sa Mossad díva na takéto záležitosti,“ videla ako Ziva pootvorila pery, pretože jej chcela oponovať, tak rýchlo dodala, „ale je o tom, kto si ty.“
„Je to o mnoho viac ako o tvojej a Gibbsovej hrdosti!“ Zive sa úspešne darilo zatajiť Jenny Caittlino tehotenstvo.
„Takže je to celé iba o Arim? Držal v zajatí jedného môjho muža a ďalších dvoch rukojemníkov!“
„Nemusíš mi to stále pripomínať. Nepovedala som, že je to iba o Arim. Je to väčšie než ja, ty alebo tvoj priateľ Gibbs. Jenny, môj brat je váš jediný kontakt v HAMASE a vďaka tomu máte aj informácie o Ál-kaide. Naozaj si môžete dovoliť stratiť ho?“ Jenny len prikývla. Vedela, že má pravdu. Potrebovali ho v Ál-kaide. Aj v HAMASE. Istým spôsobom bol ich jedinou šancou. Jenny si priala, aby to tak nebolo. Smutne sa pozrela na Zivu. Čiernovláska jej položila opäť otázku.
„O rok teda začneš ako riaditeľka?“
„Asi áno. Mám ešte medzitým nejaké povinnosti.“ Ziva len kývla hlavou. Jej priateľke počas celého rozhovoru blúdila v hlave jedna myšlienka. Konečne nabrala odvahu, aby sa spýtala. „Ziva, prečo je pre teba táto misia taká dôležitá?“ Mierne skrivila obočie pri tej otázke.
„Spomeň si na to, čo som povedala. Je to väčšie ako my.“ Povedala, snažiac sa vyhnúť sa odpovedi na otázku. Ziva dopila kávu, položila pár bankoviek na stôl, pobozkala priateľku na líce a odišla.O týždeň sa stretli opäť. Ibaže nie v tej kaviarničke v Georgetowne ale priamo v budove NCIS. Boli dohodnuté na takú hodinu, kedy bola budova celkom prázdna. Mali dostatok času aj súkromia na rozhovor. Okrem nich tam bola len stráž, čo bolo pre Zivu obrovským plusom. Cítila sa zle, za to, ako sa chystala využiť Jenny, ale kvôli bratovej bezpečnosti bola ochotná spraviť čokoľvek. Ari bol všetko čo jej zostalo.
Jeden zo strážnikov jej ukázal cestu do rokovacej miestnosti, kde sa mali stretnúť. Jenny tam už na ňu čakala aj so šálkou zeleného čaju. Keď Ziva vošla, usmiali sa na seba.„Shalom Ziva.“ Jenny ju privítala bozkom na líce.
„Shalom.“ Ziva ju objala a sadla si na stoličku oproti nej.
„Čo sa deje? Čo pre teba môžem urobiť?“ Ziva začala zhurta.
„Má o Ariho záujem aj niekto ďalší?“ Jenny nevedela, kam tou otázkou Ziva mierila. Nemala z toho dobrý pocit. Jej inštinkt jej hovoril, že v celej záležitosti ide o niečo veľké. Napriek jej myšlienkam pokrútila hlavou.
„Ale Gibbs sa nevzdáva. Snaží sa zovšadiaľ získať informácie. Raz zistí, čo je vo veci. Čo budeš robiť potom Ziva?“
„Dúfajme, že budem mať v tom čase všetko potrebné.“ Ziva nedopovedala. Jenny si povzdychla. Vedela, že Gibbs trávi každý večer po práci sledovaním Ariho. Jenny sa snažila Zive pomôcť, ale bolo to čím ďalej, tým ťažšie. Obzvlášť preto, že jej priateľka nepovedala všetko, čo vedela. Jenny dúfala, že nateraz zostane medzi agentúrami pokoj. Z myšlienok ju vytrhol Zivin hlas. Pozerali sa na seba so znepokojeným výrazom v tvári.
„Jen , potrebujem ísť na toaletu. Môžem..“
„Samozrejme Ziva. Vyjdeš z miestnosti a zabočíš vľavo, ako si aj prišla. Vieš ako máš ísť?“
„Áno.“ Odvetila jej a rýchlo vyšla zo zasadačky.Ziva zavrela dvere a porozhliadla sa, či je niekto na blízku. Rýchlym krokom sa presunula na plochu, kde mal Gibbsov tím stoly. Nenápadne, na diskrétnych miestach, ktoré našla, dala malé kamery a mikrofóny. Kamera aj mikrofón bola v lampe, ktorá stála na Tonyho stole, ďalší mikrofón bol pod McGeeho klávesnicou. Jeden skryla do Katinej tlačiarne, a ďalší mikrofón dala do Gibbsovho koša na odpadky. Takto si mohla byť istá, že na to neprídu. Rovnako rýchlo ako prišla sa aj vrátila späť do zasadačky. Jenny sedela na stoličke a zamyslene sa pozerala von z okna. Ziva podišla bližšie k nej. Bol čas odísť.„Jenny musím ísť. Volali mi z veľvyslanectva.“ Ziva položila na stôl svoje telefónne číslo a papierik, na ktorom bolo, kde a kedy sa opäť stretnú. Dali si bozk líce a Ziva bola preč. Odišla tak rýchlo, že Jenny ani len nedostala príležitosť poďakovať sa za záchranu svojho života. V mysli si hovorila, že ak nikdy nedostane príležitosť poďakovať sa jej, bude ju aspoň chrániť.

V MTAC-u bol znovu ťažký vzduch. Ziva priam cítila Gibbsovo napätie. Leroy by si dal najradšej pohlavok. Nie jeden, ale minimálne desať. Ako mohol byť tak hlúpy a vôbec nič si nevšimnúť? Samozrejme, že by jej to teraz nevytkol. Nemal dôvod neveriť jej, veď bola predsa v jeho tíme. Nielen v ňom. Ale celý problém bol v tom, že sa hneval sám na seba, pretože vtedy nebol vo svojich kontrolách pracovného miesta dostatočne dôrazný a ostražitý.
Podobné myšlienky sa hemžili aj v Tonyho hlave. Všetci dobre vedeli, že Ziva a Jenny sa poznali. Taktiež už teraz vedeli, prečo jej bola Jenny taká zaviazaná. A práve preto ich všetkých mrzelo, to čo videli. Ziva chcela niečo povedať, ale prerušil ju text na obrazovke.

„Lojálna, verná a spravodlivá. Mossadu? Nie. Len svojej rodine. Tak veľmi si chránila svojho brata, že ti nerobil problém aj kvôli tomu zabíjať. Pýtate sa, kto bola ďalšia obeť? Nech sa páči, tu máte odpoveď!“

Video pokračovalo zo strechy domu oproti sídlu CIA. Ziva dostala príkaz, aby ho odstránila. Malo to napomôcť ochrane jej brata. Bola ochotná spraviť čokoľvek, aby Arimu pomohla. Ležala na zemi celá v čiernom. V pravej ruke držala zbraň. Ľavý ukazovák čakal len na pravú chvíľu. Pred budovou na opačnej strane ulice akurát zaparkovalo čierne auto. Vystúpili z neho dvaja agenti americkej tajnej služby. Obzerali sa okolo seba. Kontrolovali, či je všetko v poriadku a navôkol bezpečné. Avšak na strechu oproti nim sa nikto nepozrel. A keby aj, aj tak by nič nevidel. Jeden z nich, vyšší a svalnatejší, ako ten druhý, otvoril predné dvere na strane spolujazdca. Z auta vystúpil riaditeľ CIA. „Práve včas,“ pomyslela si Ziva. V tom momente je ukazovák stlačil spúšť. Guľka letela priamo do stredu čela. Riaditeľ CIA bol na mieste mŕtvy.

Všetci do jedného obrátili hlavy na Zivu. Nemali tušenia, že pred nástupom k nim, zabila niekoho na americkej pôde. A už vôbec nečakali, že to bol riaditeľ CIA. Boli ohromení. Pamätali si, ako sa o smrti riaditeľa CIA všade písalo aj hovorilo. Jeho smrť bola v novinách, správach, rádiách. Vo všetkých médiách po celom svete. CIA síce zistila odkiaľ sa strieľalo, ale na streche nenašli žiadnu DNA. Vtedy to Amerika zvalila na Ál-kaidu. Až teraz vedeli, ako veľmi sa mýlili.
Tonymu to pripadalo ako vo filme. Istým spôsobom si prial, aby to tak bolo. Jeho partnerka, Ziva Dávidová, zabila jedného z najdôležitejších Američanov. Bez toho, aby ju chytili. Chcel na ňu kričať, ale nie preto, že zabila amerického občana, ale preto, ako veľmi riskovala. Mohli ju chytiť. Pravdepodobne by sa potom nikdy nestretli. V tom momente si uvedomil, že aj napriek tomu, ako ju Eli zničil, je rád, že má výcvik z MOSSADU.

Riaditeľ Vance mal zmiešané pocity. Na jednej strane, Ziva vtedy nebola Američanka a zabila najdôležitejšiu osobu v CIA, ale na druhej strane, teraz bola s nimi, bola ku nim lojálna. Nešlo ani tak o jej kvality, ako o to, že Ziva patrila do ich rodiny. Keby sa svet dozvedel pravdu po troch rokoch, vznikla by vojna medzi Izraelom a Amerikou. Zostalo len jediné riešenie. Keď dokázal žiť svet bez mena riaditeľovho vraha doteraz, zvládne to aj naďalej.

McGee sa opäť radšej slovám vyhýbal. Aj tak nevedel, čo povedať.
Avšak Abby mala jednu otázku.
„Prečo Ziva?“ spýtala sa jej.
„Dostala som príkaz.“ Bola jej odpoveď.
„Čo spravil také zlé, že musel zomrieť?“ Abby tomu naozaj nerozumela. Nebola na Zivu nahnevaná, to vôbec nie, CIA jej bola ukradnutá ako každému, kto sedel pri nej, iba chcela tomu celému porozumieť.
„V MOSSADE dostávaš príkazy. Nepýtaš sa prečo. Proste to spravíš, splníš si misiu a ideš na ďalšiu. Takto to v MOSSADE funguje.“

Po týchto slovách sa Zivine oči opäť zamerali na obrazovku. Čím ďalej boli bližšie ku Katinmu pôrodu a teda aj, smrti Ariho. Ibaže to okrem nej zatiaľ nikto nevedel.

poviedka 23
V prehrávači bolo už dlhšiu dobu vložené tretie DVD-čko. Zdalo sa, akoby bolo bez konca. Počas neho videli Zivu na misiách v Španielsku, v Paríži, v Albánsku, smrť jej sestry, jej priateľa a taktiež Ramida. Videli, aký pevný vzťah bol medzi ňou a jej bratom. Každý si uvedomil, čím všetkým si musela prejsť. Všetci si priali, aby to už konečne skončilo. Lenže namiesto konca sa na obrazovke objavila Ariho tvár. Spolu so Zivou boli v jeho tajnom dome vo Washingtone. Na DVD-čku bola iba časť ich rozhovoru.„Nedovolím jej to. Nedovolím, aby Eli zabil moje dieťa.“ Ari sa s hnevom v očiach pozrel na sestru.
„O dva mesiace porodí. Mali by sme dovtedy vymyslieť čo spravíme. Ari, vieš, že urobím všetko , čím ti môžem pomôcť. Si môj brat a ja pre teba urobím čokoľvek.“
„Ja viem. Iba si nie som istý, či ťa tým neohrozím. Sama dobre vieš, čoho všetkého je schopný.“
„Mne neublíži. Potrebuje ma na svoje misie. Ako dcéra pre neho nie som dôležitá, ale ako člena MOSSADU ma potrebuje. On to veľmi dobre vie. Ari,“ Ziva sa s otázkou v očiach pozrela na brata, „včera mi volala Deena. Požiadal si ju o ruku?“
„Áno. Deena je tvoja priateľka, obaja ju poznáme od detstva, je židovka a lekárka. Už predtým sme sa bavili, že v MOSSADE sa nikto nedožije viac ako tridsiatky. Ja mám už 29. Čoskoro sa pominiem. Situácia v HAMASE je komplikovaná.“ Ari na chvíľu prestal hovoriť. Potreboval si utriediť myšlienky. „Sledujú nás, častokrát musíme ísť na nezmyselné operácie. Nikto nevie čo je za tým. Nikto nevie čo sa deje a kto ťahá za nitky. Sestrička, myslím, že teraz už chápeš, prečo si chcem Deenu vziať. Neľúbim ju tak ako som ľúbil Kate. Asi na to ani nikdy nedostanem príležitosť. Ale mám ju rád a moje dieťa bude potrebovať aj matku.“
„Nehovor tak! Ešte sme stále tu…,“ Ziva sa postavila, zhlboka nadýchla, posadila a pokračovala. Radšej začala s inou témou. „Povedala ti čo to bude? Chlapec či dievča?“ Na Ziviných perách sa mihol úsmev. Predstavila si malé deti.
„Nie. Vôbec so mnou nehovorí, ale zistil som si to. Caittlin čaká chlapca. Budem mať syna, Ziva.“ Ziva sa postavila a objala brata.
„Gratulujem! Budem teta, Ari.“ Obaja sa rozosmiali. Síce ani jeden nevedel čo ich čaká, ale vedeli, že sa môžu na toho druhého vo všetkom spoľahnúť.Zivin výraz tváre bol zachmúrený. Tak príšerne sa cítila za to všetko vinná. Cítila, že sa všetky oči upierajú na ňu. Vedela, že majú otázky, ale ona už nechcela na žiadne odpovedať. Keby vedela, že aj jej rozhovory s Arim budú na týchto DVD-čkach, nikdy by Gibbsovi nedovolila, aby ich videli. Nie kvôli obsahu ich rozhovoru, ale kvôli Ariho tvári. Pohľad na brata jej spôsoboval bolesť. Gibbs to vedel.
Tony ju chytil za ruku. Chcel držať jej dlaň, ale Zivine prsty zostali naďalej schované v pästi. Až po chvíli povolila a chytila sa Tonyho ruky. Nepozrela sa naňho. Iba pocítil stisk jej prstov.
V MTAC-u zostalo aj naďalej ticho. Nikto nepovedal ani slovko. Svoju pozornosť zamerali na obrazovku.Ozýval sa smiech súrodencov. Ari opätovne objal sestru. Doslova si ju pritúlil. Síce už dávno bola dospelá, ale stále ju mal rovnako rád. Niekoľko sekúnd stáli ticho v objatí. Obom to padlo dobre. Čaro posledných pár minút prerušila Ziva. S úsmevom sa od brata odtiahla.„Ari, musím ísť. Môj priateľ ma už pravdepodobne čaká.“ Izraelčan sa zatváril zmätene. Nevedel, že je v živote jeho sestričky nový muž.
„Nový priateľ? Odkedy? Kto je to?“ Služba v MOSSADE a v HAMASE je očividná, pretože sa začal okamžite pýtať. Ziva sa všemožne snažila vyhnúť odpovedi na túto otázku. Ari by bol schopný vystrieľať celú CIA, keby sa dozvedel, že jeho sestra spí jedným z nich.
„Nie je to nič vážne. Náš,“ rukami naznačila úvodzovky, „vzťah je založený na tom, že to nie je skutočný vzťah. Nemusíš si robiť starosti.“ Ale Ari sa naučil byť opatrný.
„Ziva, Američania sú zlí ľudia. Nedá sa im veriť. Okrem toho si nemôžeme dovoliť ďalšie chyby. Už ich bolo dosť. Môj vzťah s Caittlin a potom tvoj s Ramidom.“ Ari videl ako Zivou myklo, keď počula meno muža, ktorého ľúbila, ale napriek tomu ho zabila.
„Neboj sa Ari. Žiadne ďalšie chyby.“ Pobozkala brata na líce a odišla.Vo videu bol znovu „sprievodný text“.
„Súrodenecká láska. Len si to porátaj Ziva, koľkokrát si Ariho klamala. Poďme sa radšej pozrieť na tvoj „vzťah“.

Ziva pocítila, ako sa všetky svaly aj nervy stiahli na Tonyho ruke, pretože nahrávka pokračovala z Kortovho bytu. Čakala, že ju pustí, ale nestalo sa tak. Síce ju držal strnulo ale nepustil ju.

Trent so Zivou sedeli uňho v obývačke a pozerali film. Po chvíli ich TAXI prestal baviť a bozkávajúc sa pobrali do spálne. Vyšli z nej až ráno.
Ziva chystala v kuchyni raňajky, kým sa Kort sprchoval. Na stole už boli postavené dve šálky horúcej kávy, po bokoch tanierikov vidlička a nožík, a na tanieri praženica. V malom košíku boli pokrájané kúsky čerstvého chleba. Ziva ho kúpila v pekárni, keď sa vracala počas svojho raňajšieho behu späť ku Kortovi. Ten akurát vošiel do kuchyne. Prv než sa pustil do raňajok, Zivu najskôr otočil k sebe, posadil na kuchynskú linku a pobozkal ju.

„Dobré ránko.“ Pomedzi slová ju naďalej bozkával.
„Boker Tov.“ Odpovedala mu po hebrejsky.
„Celé to tu rozvoniava.“ Ešte stále sa od Zivy neodlepil.
„Možno to budeš ty. Niečo tu mužne vonia.“ Kort sa schuti rozosmial. Pritiahol si ju ešte bližšie a vášnivo ju pobozkal.
„Mal by si prestať lebo sa neovládnem. Beztak som dosť hladná. Poďme jesť.“

Ziva mu dala ešte jeden bozk, zoskočila z linky a za ruku potiahla Korta ku stolu. Kort si sadol na stoličku oproti nej. Na oboch tvárach sa zračila spokojnosť, pretože im takýto typ vzťahu vyhovoval. Vedeli o ňom len oni dvaja, nestarali sa do práce toho druhého, ale keď jeden z nich potreboval pomoc, druhý bol okamžite nápomocný.

Agenta Anthonyho DiNozza ovládla nenormálna žiarlivosť. Pripomenul si tie rána s ňou. Žiarlil a nenávidel Korta zato, že predtým trávila rána aj s ním. Tony nevedel zabudnúť na tých pár mesiacov, keď boli spolu. Ani na to, keď si myslel, že ju navždy stratil. Až príliš mu na nej stále záležalo. Niekedy už ani nevedel, ako jej to má ešte jasnejšie povedať.
Keď zabil Michaela, vedel jej hnev pochopiť. Mylne si myslela, že to spravil, pretože žiarlil. Je pravda, že žiarlil, ale nezabil ho preto. Bránil seba a ju. Nemal na výber. V myšlienkách si vytvoril obraz Zivy, potom čo sa rozišla s Reyom. Mala smútok v očiach. Ale iný, ako keď sa vrátila z Izraela, potom, čo ju tam poslal Vance.
Tony si odprisahal, že sa jej už nikdy viac nevzdá. Nech by sa v ďalších videách dozvedel čokoľvek.

poviedka 24
Video nepokračovalo z Ariho alebo Kortovho bytu, ani zo žiadneho ďalšieho stretnutia s Jenny, ale prekvapivo z pôrodnice. Caittlin Toddová pred troma dňami porodila syna. Ale svoje dieťa ešte ani raz nevidela. Vzdala sa ho hneď po pôrode. Meno mu vybral otec, hneď ako ho uvidel. Ari bol nadšený z toho, aké krásne stvorenie stvoril. Jeho syn. Shalev. Trojdňové bábätko malo na hlavičke pár kučeravých vláskov. Po svojej matke zdedilo len farbu očí.O dva týždne neskôr Ari mohol konečne zobrať svojho syna domov. Všetky práva na Shaleva získal on. Kate už na malého nemala žiadny nárok. Ari sa viac o ňu nezaujímal. Nevedel jej odpustiť, že syna zverila jemu, a tým Shaleva vystavila veľkému riziku. Bol rád, že je s ním teraz Ziva, ktorá sa o Shaleva mesiac postará. O 30 dní letia do Izraela. Deena sa prvýkrát stretne s ich synom. Ari aj Ziva mali dostatok kontaktov, ktoré vedeli zariadiť, aby na Shalevovom rodnom liste nestálo na mieste matky meno Caittlin Toddová, ale Deena Bashan. Kolónka, do ktorej sa malo vpísať meno otca, zostala prázdna. Nie preto, že by to tak Ari chcel. Ale preto, lebo Eli sa o jeho synovi nemal vôbec dozvedieť. Od poslednej návštevy abbu uplynulo už niekoľko mesiacov. v Izraeli bol niekoľkokrát, raz vtedy, keď sa jeho sestra vrátila živá z Albánska. Práve vtedy sa vytvorilo medzi ním a Deenou puto. Ari veril, že bude pre jeho syna dobrou matkou, keďže ona sama dieťa mať nemôže.
Kým on chvíľu leňošil a triedil si myšlienky, Ziva behala po Ariho dome s plačúcim dieťaťom v náručí. Nedarilo sa jej ho utíšiť. Ari videl, že je už tiež vyčerpaná, tak jej syna vzal.„Daj mi ho, Ziva. Choď si na chvíľu oddýchnuť. Potrebuješ to.“
„Nedarí sa mi ho uspať. Myslím, že to dokážeš len ty.“ Ziva podala bábätko v modrých dupačkách Arimu. Jej brat mal dokonale vycvičený „otcovský pud“. On, aj jeho syn, vlastnú matku stratili, ale boli okolo nich ľudia, ktorí ich z celého srdca milovali. Okrem toho Ari mal dostatočné skúsenosti so starosťami o deti. Keď boli Ziva a Talli ešte malé, častokrát na ne musel dohliadať práve on. Ziva nepochybovala, že Ari sa o Shaleva dobre postará. Vedela to, pretože Shalev o chvíľu celkom prestal plakať. Cítil, že je v bezpečí. Obaja sa na neho chvíľu pozerali. Nechceli ho zobudiť, tak hovorili šeptom. Ari vyháňal sestru spať.
„Choď si už oddýchnuť. Všetko je v poriadku. O pár hodín sa vymeníme.“ Nemohla namietať. Bola pravda, že už ledva stála na nohách, aj keď MOSSAD ju vycvičil tak, aby vedela únavu vždy potlačiť.
„Nikdy by som nepovedala, ako vie dieťa človeka vyčerpať.“ Zívlo sa jej. Ari sa na ňu už len uškrnul.
„Choď už. Hneď.“
„Už odchádzam.“ Shalevovi dala letmý bozk na čelo a Arimu na líce. Záber pokračoval tým, ako Ziva kráčala hore schodmi a malý kľudne spal v kolíske.Pohľad na ako takú dobrú rodinu prerušil text.
„Rodinná idylka. Večná škoda, že nevydržala večne. Vlastne sa pokazila hneď o pár hodín. Viete ako sa to hovorí, človek mieni, Pán Boh mení. Možno sa pýtate čo je s Katiným a Ariho synom? Na to si ešte musíte počkať. Alebo vám to Ziva objasní aj skôr? Nuž na dobré (alebo zlé?) sa dlho čaká. Cha!“Video pokračovalo pár hodín potom, ako si Ziva odišla do svojej izby oddýchnuť. Už bol večer, keď sa prebrala. Schádzala po schodoch. Zastavila sa na predposlednom, chcela sa porozhliadnuť, či spí zvyšok jej rodiny. Nespal. Ari sa pozrel na sestru. Nepovedal ani slovo, nemusel. Zive bolo okamžite jasné, že sa niečo stalo. Vlastne nie niečo, vedela, že to príde. Podišla ku bratovi a sadla si k nemu na gauč.„Kedy?“ Spýtala sa.
„Ako to vieš?“ Ari sa smutnými očami opäť pozrel na milovanú sestru.
„Kedy Ari?“
„O šiestej ráno letím.“
„Kam? Na ako dlho?“ Za normálnych okolností by znela ako manželka amerického vojaka, ktorý odchádza na niekoľko mesiacov do Afganistanu. Lenže toto neboli normálne okolnosti.
„Nemôžem ti to povedať. Hamas mi dal striktné príkazy. Nemám na výber.“ Ari zobral do dlaní Zivinu tvár, „mrzí ma to.“ Na chvíľku sa odmlčal. „Ziva, zvládneš zostať s malým sama, kým neodletíš za Deenou? Viem, že je to narýchlo, ale..“ Ziva sa zhlboka nadýchla. To ho prinútilo zastaviť na chvíľu.
„Vieš, že spravím pre teba čokoľvek. Ale sama s ním byť nemôžem. Ari, odchádzaš o pár hodín. Myslím, že by bolo dobré, keby som vzala malého už rovno teraz do Izraela. Pomohla by som Deene postarať sa o Shaleva, kým budeš preč. Potom prídeš za nami.“
„Nemôžete ísť do hlavného mesta.“ Ari premýšľal nad tým čo povedala Ziva.
„Nemyslela som Tel Aviv, ale Haifu. Je to bezpečnejšie. Treba len vybaviť pas pre tvojho syna.“ Ziva sa postavila a chcela sa pustiť do vybavovania záležitostí svojho synovca.
„Počkaj,“ Ari ju zastavil, „Ziva nesmieš vziať môjho syna do Izraela. Abba o mojom a Katinom dieťati nevie. A tak to zostane.“ Zive nezostávalo nič iné, len si naspäť sadnúť vedľa brata a premyslieť možné riziká. Bolo nad slnko jasnejšie, že keby sa Eli dozvedel o Shalevovi, stálo by to niekoho hlavu.

V MTAC-u sa opäť rozhostilo dusivé ticho. Ziva sa cítila akoby bola vo zveráku. Nevedela čo má robiť, ako im povedať o tom, čo nasledovalo. Radšej naďalej mlčala. Ostatní tiež mlčali.

Scéna naďalej pokračovala z Ariho domu. Akurát si balil veci, ktoré bude potrebovať na misii. Ziva vytáčala číslo. Potrebovala s niekým hovoriť. Presnejšie chcela počuť hlas svojho priateľa. Trenta Korta. Telefón párkrát zazvonil, kým sa ozval jeho hlas. Mal uložené Zivine číslo, tak jej zdvihol.
„Shalom Ziva. Čo tak skoro ráno?“ Pozdravil ju, a hneď sa aj spýtal, prečo mu volá o druhej v noci.
„Shalom. Trent, na nejaký čas odchádzam..“
„Kedy sa vrátiš z misie?“ Bola jeho otázka.
„Nejdem na misiu. Mám nejaké záležitosti v Izraeli.“ Nechcela mu povedať pravdu, ale vedela, že takáto odpoveď mu stačiť nebude a bude mať ďalšie otázky.
„Ideš do Izraela? Na ako dlho?“ Tomuto sa chcela vyhnúť.
„Kort, musím ísť. Ozvem sa ti z Izraela. O pár týždňov sa vrátim a potom sa uvidíme. Shalom.“ Nenechala mu čas na odpoveď a rýchlo zložila. Ari jej v tom momente akurát pokynul rukou, že je čas ísť. Vzal svojho spiaceho syna na ruky. Ziva mu vzala tašku. Odišli na letisko.

poviedka 25
Záber pokračoval z medzinárodného letiska vo Washingtone. Ziva niesla na rukách Shaleva a za sebou ťahala veľký čierny kufor. Obe ruky mala „v prevádzke“, niekto jej chýbal. Ari. Bol už týždeň na misii. Nepovedal jej kam ide, len odišiel. Podávala letenky na kontrolu a kufor na odvoz do batožinového priestoru. Spomenula si, ako sa s nimi len pred siedmimi dňami Ari lúčil. Obom dal bozk na líce a čelo predtým ako odišiel. Malému pribudla na krku nenápadná strieborná retiazka s malou hviezdou. Zo spomienok ju vyrušil hlas ženy, ktorá jej naspäť podávala letenky. Poďakovala sa jej a išla so spiacim dieťaťom v náručí za šípkami, ktoré ju viedli ku ďalším kontrolám. Ešte ich čakala kontrola príručnej batožiny. Všetko bolo v poriadku. O dve hodiny odlietali.Haifa, Izrael
Po dlhom, únavnom a náročnom lete boli konečne na mieste. Bez problémov prešli všetkými kontrolami. Už mali aj vyzdvihnutú batožinu. Ziva zamierila ku východu z letiska. Tam sa mali stretnúť. S Deenou. Ešte predtým ako Ari odletel na misiu, jej povedal, aby vzala Shaleva do Izraela. Musel s tým súhlasiť, pretože vedel, že pre jeho sestru by bolo príliš náročné postarať sa o pár týždňové bábätko. Papierovo bolo všetko zariadené tak, aby sa ich abba nedozvedel o Ariho synovi. Zivu z myšlienok prebudil dotyk na pleci. Hneď chcela prejsť do útoku, ale keď si uvedomila, že v rukách jej spí dieťa, nemohla bojovať. Bola taká ponorená do posledného rozhovoru s Arim, že si ani neuvedomila, že Deena na ňu čakala pri východových dverách. Bola k nej otočená chrbtom, nečakala žiadny dotyk. Keď sa otočila, usmiala sa. Po dlhom čase konečne videla tvár svojej priateľky. Pobozkali sa na líca a jemne objali, aby nezobudili Shaleva.„Shalom Ziva.“ Deena privítala priateľku. Pohladkala Shaleva po vláskoch a potom jej vzala kufor.
„Todah Deena,“ Ziva ukázala smerom na kufor, ale v tom slove bolo omnoho viac ako len „ďakujem“ za kufor, „rada ťa vidím.“
„Som rada, že ste konečne tu.“ Chcela sa spýtať ako sa jej darilo v Amerike, ale keď sa pozrela na priateľku rozmyslela si to. „Ziva, čo je to s tebou? Stalo sa niečo?“ Tie otázky boli oprávnené, pretože Ziva vyzerala akoby celé dni žúrovala od rána do večera. Lenže ona na zábavu ani nepomyslela.
„Nerob si starosti Deena, som v poriadku.“ Lenže Deena vedela, že nie je. Poznali sa príliš dlho na to, aby vedela rozpoznať, kedy jej Ziva klame.
„Mám dojem, že si nerozumela otázkam. Nechcela som počuť výhovorky ale pravdu, čo je to s tebou? Vyzeráš ako keby si mala každú chvíľu odpadnúť.“
„Deena, nič mi nie je. Bol to dlhý let a nepohodlné sedadlá. Trochu si oddýchnem a budem v poriadku.“ Doktorka jej to neverila ale nechala to tak. Nevypytovala sa viac. Vedela, že z nej viac nedostane. O chvíľu už boli pri jej aute. Ziva položila Shaleva do pripravenej autosedačky a pripla ho bezpečnostným pásom. Sadla si vedľa neho. Deena šoférovala. O pár minút boli u nej doma.Nikto v MTAC-u nechápal, ako sa niekomu podarilo Zivu po celý čas sledovať. Celé video bolo ako jeden film. Ibaže to nebola fikcia ale skutočnosť. Tento fakt si uvedomoval každý. Mali otázky. Nedalo sa povedať, že by ich bolo málo. V ich životoch zrazu bolo viac otázok ako odpovedí na ne. Ziva už viac nechcela hovoriť. Jediné čo chcela, bolo odísť.
Gibbs sa pozrel na ňu. V hlave si prehrával vetu, ktorú len pred pár hodinami povedali pred nimi všetkými: „Obaja sme museli zabiť niekoho, koho sme milovali.“ Opäť by si najradšej strelil jedno poriadne zaucho. Nechcel uveriť tomu, že bol taký zaslepený dôverou k jednému členovi svojho týmu. Nie ku Zive. To vôbec nie. Naučili sa jeden druhému dôverovať. Aj keď všetci vedeli, že tieto DVD-čka sú pre nich skúškou ohňom, nepochybovali o nej. Nemohli by. Naopak Gibbs mal pochybnosti sám o sebe a o Caittlin. Na chvíľu zapochyboval, či sa ešte môže spoľahnúť na svoj inštinkt. Avšak keď sa pozrel na svoj tým, uvedomil si, že oni sú jeho najlepším rozhodnutím. Zveril by im život. Ibaže čo sa týka Kate, nebol si ničím istým. Mal ju rád a keď zomrela, cítil sa za jej smrť zodpovedný. Teraz však vedel, že Kate Zivinho brata nenávidela. Kládol si však otázku, prečo Ari znenávidel Caittlin až tak veľmi, že ju musel zabiť? Gibbs zo Zivy vycítil, že aj na túto otázku dostane čoskoro odpoveď. Nemýlil sa.Počas toho, ako si každý v MTAC-u triedil myšlienky video naďalej pokračovalo. Scéna jedna pekne za druhou. Naozaj, ako keby z nejakého filmu.
Video pokračovalo v momente, ako Deenino auto zaparkovalo pred jej bielo-modrým domom. Z miesta vodiča vystúpila doktorka Bashanová. Zo zadných polootvorených dverí sa objavila najskôr jedna noha, potom druhá, horná časť tela s rukami, a nakoniec čiernovlasá kučeravá hlava. Ziva. Otvorila dvere dokorán a otočila sa naspäť ku sedadlám v aute. Opatrne vytiahla Shaleva z auta a podala ho Deene. Po prvýkrát držala svojho syna. Obe Izraelčanky sa smiali. Na hluk, ktorý spôsobili sa Shalev zobudil, dvakrát kmitol očkami a rozplakal sa. Deena chlapca podala naspäť Zive, aby ho utíšila a ona mohla z auta vybrať všetky potrebné veci. Vytiahla Zivin kufor, jej batoh a svoju malú hnedú tašku cez rameno. Zatvorila kufor, vzala veci a spolu so Zivou a plačúcim Shalevom vstúpili do domu.
Deena nechala všetky svoje veci aj Zivinu batožinu v predsieni. Chcela ísť do kuchyne pripraviť kávu pre Zivu a mlieko pre Shaleva, ale Ziva ju zastavila.„Vezmi si ho. Ja nám tú kávu pripravím.“ Mladá lekárka nemala poňatia o tom, ako to jej priateľka robila, že vždy vycítila, čo chcela spraviť. Ziva podišla k nej a opatrne jej podala Shaleva.
„Todah.“ Na viac slov sa nezmohla. Po lícach sa jej skotúľali slzy. Bola vďačná za to, že mohla svojho syna držať v rukách. Sadla si v obývačke na pohovku a spievala mu aramejskú uspávanku.

Abby s McGeem aj Tonym sa započúvali do tej uspávanky. Bola to tá istá, ktorú si spievali krátko predtým, ako im Gibbs povedal, že loď, na ktorej bola Ziva sa potopila. Tešili sa, že ich šéf sa tento krát pomýlil.
Ziva sa na nich dívala. Videla, že myslia na nejakú spoločnú spomienku. Nedalo jej to neopýtať sa.

„Čo je?“ Tri zamyslené hlavy sa obrátili na ňu. Chvíľu bol každý ticho. Nikto sa ku Somálsku nechcel vracať. Nikto o tom nechcel hovoriť. Zive bolo to ticho nepríjemné, tak sa ich znovu spýtala. „Čo sa deje? Povie mi to už konečne niekto?“ Chcela odpoveď. Abby sa pozrela najskôr na Tonyho. Počkala kým prikývol, a potom ona kývla hlavou na Timiho. Okamžite pochopil.
„Vieš Ziva, keď si po Rivkinovej smrti odišla a neozývala si sa nikomu z nás, začali sme mať o teba strach. Začali sme ťa hľadať. Počas jedného večera sme s Abby „natrafili“ v tajných súboroch Mossadu na túto detskú pesničku.“ McGeeho prerušil riaditeľ.
„Budem sa tváriť, že nikto tu nikdy nepočul, že sa moji agenti nabúrali do zložiek Mossadu. Určite ste pochopili, že viac sa to opakovať nebude,“ počkal kým všetci v MTAC-u zborovo odpovedali „Áno, pane!“ a dodal, „teraz môžete pokračovať agent McGee.“ Gibbs sa s miernym úškrnom pozrel na svojich agentov, keď ich riaditeľ poučoval, ale pritom taktiež žmurkol jedným okom. Tim nabral odvahu a pokračoval.
„Ako som už povedal, v zašifrovaných zložkách Moss..“ Ozvalo sa viachlasné varovné „McGee!!“ Tim teda túto časť preskočil.
„Chcel som povedať, že sme našli v spojitosti s tvojím zmiznutím túto uspávanku. Rozšifrovali sme ju, ale nebolo nám to k ničomu.“ Ziva tomu nerozumela.
„Ako to myslíš?“ Spýtala sa. Odpovedala jej Abby.
„Ziva, pár hodín na to, ako sme celú noc strávili rozlúštili text tej pesničky prišiel za nami Gibbs a povedal nám, že Damokles sa potopil aj s tebou na palube.“

Zivu jej slová šokovali. Nikdy sa nerozprávali o tom, ako ju hľadali, ako ju našli. Teraz jej už dávali zmysel slová, ktoré jej povedali, keď sa ich spýtala, či si mysleli, že je mŕtva. Bola naozaj prekvapená. Z toho, že ju hľadali, z toho, že ju našli, z toho, že aj keď si myslela, že je mŕtva ju chceli pomstiť, ale predovšetkým z toho, že tu je niekto, komu na nej skutočne záleží. Chcela im poďakovať, ale akurát konečne doznel Deenin spev, pretože vo videu sa akurát ozvalo nečakané zaklopanie na vonkajších dverách. Otvorila ich Ziva. Takmer spadla z nôh, keď vo dverách uvidela tvár svojho otca.

poviedka 26
Video pokračovalo v momente, ako Eli Dávid vstúpil do domu. Nikoho v miestnosti nepozdravil, rovno prešiel k veci, kvôli ktorej prišiel. Teda nie kvôli niečomu, ale niekomu.
,,Koho je to dieťa?“ , spýtal sa s hnevom v očiach. Ziva vedela, že Shalevov život je už ohrozený.
,,Moje.“ , odpovedala mu Deena. Eli bol prekvapený, že sa odvážila mu klamať. Vedel, že jeho syn a Deena sú spolu. A taktiež vedel, že Ari má s Kate dieťa. Tým protivným výrazom v tvári Deene naháňal strach. Zive nie. Už viac nemohol. Bola naň zvyknutá. Ale slová, ktoré jej abba vtedy povedal, naozaj nečakala.
,,Toto oľutujete! Všetci!“, pozrel sa najskôr na Deenu, dieťa, ktoré držala v náručí, a nakoniec na Zivu, ,,ako si mohla, Ziva? Zradiť svoju rodinu! To posvätné! Ty, aj Ari za toto zaplatíte! Trpko to oľutujete!“ , dopovedal a odišiel. Jeho návšteva bola krátka. Až príliš. Povedal len to, čo chcel. Viac nepotreboval a už vôbec nepokladal za dôležité.Abby sa na to nemohla a taktiež nechcela pozerať. Nechápala, ako môže byť niekto taký krutý. V hlave jej bežali myšlienky jedna cez druhú,ale iba jedna otázka. Už dlhšie na ňu chcela poznať odpoveď. Mala pocit, že už je čas spoznať na ňu odpoveď. Chcela to vedieť. Potrebovala to vedieť. Všetci to potrebovali, aj keď ich Gibbs pred tou odpoveďou očami varoval.
,,Ziva“, čiernovlasá gotička sa na svoju priateľku ospravedlňujúco pozrela, ale aj tak pokračovala, ,,je mŕtvy?“ Izraelčanka len ťažko hľadala slová, ktoré by vyjadrili to, čo sa stalo. Bolo to už dávno, ale bolesť v nej po tom zostala, a ona vedela, že nikdy nezmizne. Po dvoch minútach Abby odpovedala na otázku, ,,Áno.“
Forenznej vedkyni sa po líci skotúľali slzy. Čakala to, ale nejaká časť z nej dúfala, že by to nebola pravda. Ibaže Ziva tú nádej v nej práve zničila. Nie náročky, nechcela im spôsobiť bolesť. Ziva nechcela, aby jej priatelia, ktorí sa stali jej rodinou, prežili všetko to, čo ona. Práve preto im to nikdy nechcela povedať. Jej kolegovia jej rozhodnutie chápali, ale nikto z nich nevedel, ako dlho bude trvať, kým sa s pravdou všetci zmieria.Znovu ich myšlienky prerušil text. Možno zaň boli teraz aj vďační. Bolo jednoduchšie sa na niečo pozerať ako sa vysporiadať so svojimi pocitmi.
,,Predpokladám, že už viete čo sa stalo s Ariho a Katiným synom. Ak nie, tak nemusíte mať strach, ja vám to ukážem. Ale ešte predtým sa vrátime do Deeninho domu po odchode Eli-a.“MTAC bolo mŕtvo. Mohlo by sa zdať, že tam nie je ani jedna živá bytosť. Alebo len osem osôb, ktorých jazykové schopnosti sú na rovnakej úrovni ako tie Gibbsove. Všetci však vedeli, že nehovoriť a už sa nič nepýtať bude pre každého lepšie. Síce majú otázky, ale tie predsa môžu počkať. Aspoň na nejaký čas.Ako bolo v ,,príhovore“ sľúbené, video pokračovalo z domu Deeny po ,,návšteve“ Zivinho otca. Deena sa rozplakala. Nebola schopná to zastaviť. Plakala a Shaleva si túlila ešte viac k telu. Ziva si zachovala jej typický stoický pokoj. Nemohla si dovoliť začať panikáriť. Namiesto toho si zobrala do rúk telefón. Mala zmeškaných päť hovorov. Od Korta. Chcela s ním hovoroť, chýbal jej, ale teraz na to nebol správny čas. Jediná osoba, s ktorou potrebovala hovoriť bol Ari. Mala na neho číslo, na ktoré mu mala zavolať v prípade, že by sa vyskytli problémy. Ich abba problém rozhodne bol. Naťukala tých pár čislic a vytočila. Po pár zazvoneniach sa ozval Ariho hlas.,,Čo sa stalo?“ Ari jej dal to číslo, že mu má zavolať, len ak bude Shalev v ohrození. Nečakal, že to bude tak skoro.
,,Eli vie o tvojom synovi.“ Počula ako v arabčine zanadával. Pravdepodobne bol ešte v sídle Hamasu. Preto aj spolu hovorili po arabsky. Kvôli jeho krytiu. Keby hovoril po hebrejsky, bolo by to nápadné a nebezpečné.
,,Ako sa o tom dozvedel? Cestovali ste predsa ma falošné pasy. Ako je Deene?“ , spýtal sa. Myslel na nich každý deň, celý týždeň. Ešte potreboval dva zostať v Sudáne, aby mohol potom prísť za nimi do Haify.
,,Je vydesená, ale odvážna. Bude v poriadku. Keď sem prišiel, rovno sa spýtal koho je to dieťa. Ari, abba o Katinom tehotenstve vedel. Vie, že ty si otec.“ Snažila sa mu v krátkom čase povedať, aká je situácia. Mossad ju na to cvičil. Eli ju to naučil. A teraz to používa proti nemu.
,,Ak budeš musieť zabiť, zabi.“ Ziva ho rázne prerušila.
,,Ari! Nezabijem ho!” Nemyslela Shaleva. Mala na mysli svojho otca.
,,Ziva, ochráň ho. Nedovoľ Eli-ovi, aby mi zabil syna. Žiadam ťa o tom.“
,,Vieš, že to urobím. Ozvem sa našim priateľom.“ Nikdy by ani jeden z nich nepovedal, že požiadajú o pomoc, lebo agenti Mossadu pomoc nepotrebujú. Radšej by si nechali dať stať hlavy, ako by mali povedať, že potrebujú záchranu. Presne taká bola Ziva aj Ari.
,,Tovah. O dva týždne sa uvidíme u Adama.“ Hebrejské slovo. Chcela mu vynadať, pretože ním príliš veľa riskoval.
,,Sklapni, Ari. Ozvem sa ti. Shalom.“ Ziva mu nenechala čas na odpoveď. Rýchlo zložila. Chcela svoj mobil opäť vypnúť. Ale nespravila tak, pretože jej mobil vibroval. Už po šiesty krát jej volal Trent. Bol čas sa mu ozvať.

,,Shalom Kort.“ , ozvala sa.
,,Kedy si mi to chcela povedať?“ Jeho hlas bol nahnevaný. Nemusel jej nič vysvetľovať, vedela kam tým mieril.
,,Teba sa to netýka. Stretneme sa, keď prídem do Ameriky.“ Chcela ich rozhovor čím skôr ukončiť.
,,Nie, Ziva. Nebudem dovtedy čakať. Vieš vôbec, kedy sa sem vrátiš?“ Vedela, že je rozzúrený.
,,Mám tu ešte niekoľko záležitostí. Keď prídem, zavolám ti.“ Chcela ho vidieť. Ale najskôr musela zabezpečiť bezpečnosť pre jej synovca.
,,O pár týždňov odlietam na misiu. Dovtedy nech si tu.“ , povedal a zložil. Ešte nikdy predtým sa k nej takto nesprával. Ona však teraz nemala čas na jeho problémy. Mala dosť tých svojich.

Opäť vyťukala na mobile číslo. Tentokrát Adamove. Poznal jej číslo a hneď aj zdvihol. Vedel, že je v Izraeli.
,,Shalom Ziva.“ , pozdravil ju so smiechom.
,,Shalom Adam.“ Bola naozaj rada, že ho počula. Napriek udalostiam za posledných pár hodín, sa tešila, že ho znovu uvidí.
,,Čo pre teba môžem urobiť?” Poznal ju. Vedel, že sa niečo deje. Bolo mu to jasné hneď vtedy, keď sa dozvedel, že letí do Haify a nie do hlavného mesta.
,,Potrebujem bezpečný úkryt pre jednu moju priateľku a jej syna.“
,,Myslíš pre Deenu a to dieťa, ktoré prišlo s tebou?“ Ziva nechápala, ako o tom mohol vedieť.
,,Na tom nezáleží, Adam. Pomôžeš mi, alebo nie?“
,,Samozrejme, že áno. Príďte do Jeruzalema zajtra ráno. Ja ich potom vezmem do bezpečia.“
,,Tovah, Adam. Máš to u mňa.“
,,Ziva, zajtra príďte ešte pred svitaním. Mám niekoho informovať, že si tu?“
,,Nie. Nikto ďalší to vedieť nemusí. Ani Michael.“
,,Ako chceš, Ziva. Zajtra sa uvidíme. Shalom.“
,,Shalom, priateľ môj.“ Obaja zložili. Mala šťastie, že má Adama vo svojom život. Aj keď obaja vedeli, že medzi nimi nikdy nič viac nebude, vždy tu je jeden pre druhého.

Ziva vypla mobil, dala ho naspäť do ruksaku a išla späť za Deenou do obývačky. Deena sedela na pohovke a túlila k sebe malého. Hladila ho po chrbátiku, kým nezaspal. Chcela ho ísť uložiť do kolísky, ale všimla si, že je tam už aj Ziva. Nebola zvyknutá na to, že chodí ako duch.
,,Ziva, prosím. Prosím!“ , Deena podišla bližšie ku Zive. Shalev spinkal na bielej, kožennej pohovke.
,,Skoro ráno odcházdame.“ Ziva jej nechcela povedať viac než bolo potrebné.
,,Kam?“ Deena potrebovala vedieť aspoň niečo.
,,Ku Adamovi.“
,,Na ako dlho? Ari..?“
,,Budete tam dva týždne, kým sa Ari nevráti.“ Deenu táto veta zaskočila.
,,Budeme? Ty nejdeš s nami?“
,,Musím sa vrátiť do Ameriky.“ , pozreli sa jedna druhej priamo do očī, ,,neboj sa, u Adama vás nebude nikto hľadať. Obaja budete v bezpečí.“ Deena vedela, že Ziva urobí všetko, aby sa jej ani Ariho synovi nič nestalo. Ale mala strach. Nie o seba. Ale o svoje dieťa. Len teraz ho získala a už tu bolo riziko, že ho stratí. Objala ju.
,,Tovah, Ziva.“
,,Nemáme čas, Deena. Musíme pobaliť všetky potrebné veci.“ Pustila svoju priateľku, zdvihla Shaleva z pohovky a išla ho uložiť do na modro natretej kolísky. Keď sa vrátila zo Shalevovej izby, Deena už chystala veci.

O dve hodiny na to, boli hotové. Zostalo im ešte dostatok času na oddych. Deena spala, ale Ziva nie. Nechcela strácať čas, niečím tak nepotrebným, ako je spánok. Postavila sa, na stôl v kuchyni položila papier s inštrukciami pre Deenu a s odpoveďou na otázku kde je, na chodbe si obula pevné topánky a odišla z domu. Nemusela si robiť starosti o Deenu ani Shaleva. Vedela, že jej otec sa už dnes nevráti. Vďaka tomu mala dosť času na cestu do Tel Avivu. A taktiež sa aj vrátkom čase vrátiť naspäť do Haify.

Nahrávka pokračovala už z Tel Aviva. Nešla za svojím otcom, ale na cintorín. Ešte na predmestí Haify kúpila dve kytice, ktoré teraz položila na hrob svojej sestry a Talela. Na chvíľu si sadla na zem vedľa ich pomníku. Jednou rukou pohladila veľký kus kameňa, na ktorom boli vyryté ich mená, dátum narodenia a dátum ich smrti. Vždy, keď bola v Izraeli sem zašla. Pozdraviť ich.
Po pol hodine sa postavila, oprášila si pieskom zaprášené nohavice a odišla. Nešla hneď späť do Haify. Chcela si ešte zabezpečiť letenku do Washinghtonu. Vedela, že keď sa vráti, všetci na ňu budú klásť otázky. Niele Kort, ale aj Jenny. Jen…nevideli sa už niekoľko týždňov. Ani spolu nehovorili. Ticho. Pred búrkou. Ziva to cítila v kostiach. Zobrala si letenku a nasadla do auta.
Bol už večer, keď odišla z hlavného mesta. O pár hodín bola v Haife. Tri hodiny si pospala a už bola opäť na nohách. Nech by bola kdekoľvek, deň začala raňajším behom. Dnešok nebol výnimkou. Keď sa vrátila, Deena už bola hore. Obe si dali rýchlu sprchu, najedli sa, a vzali Shaleva z domu. Ziva ho pripla v aute do autosedačky. Teraz pri ňom sedela Deena. Ako správna matka chcela mať svoje dieťa pod dohľaďom. Ziva bola rada, že Ari pre jeho syna vybral práve Deenu. Mohol sa spoľahnúť, že bude v poriadku. Jej jazda trvala oproti iným šoférom o niekoľko hodín kratšie, a to aj keď išli obkľukou. Ako sa dohodla s Adamom, ešte pred svitaním boli u neho. Deena zostala sedieť vzadu so Shalevom, a Ziva išli zabúchať na dvere Adama. Nemusela. Ešte pred prvým zaklopaním jej otvoril.

,,Shalom.“ , pozdravil ju a dal jej bozk na líce. Adam bol naozaj rád, že ju vidí.
,,Shalom, Adam.“ Objala ho. Pri ňom niekedy urobila výnimku a dovolila si mať city.
,,Pomôžem vám s vecami. Zatiaľ budete u mňa.“ Deena medzitým vystúpila z auta. Adam vzal tašku, v ktorej mali všetko potrebné. Deena niesla na rukách Shaleva. Všetci vstúpili do domu. Deena si opäť ľahla, nebolo jej po tej ceste so Zivou práve najlepšie. Keď už spala, Adam so Zivou pokračovali v ich rozhovore.
,,Kedy ich vezmeš do bezpečia?“ , nemalo zmysel pred ním zatĺkať. Ziva, vedela, že on už tiež poznal pravdu.
,,Dnes v noci budeme cestovať. Zajtra je šabat, a vtedy ísť nemôžme.“
,,Pôjdeme na dvoch autách. Ty pôjdeš pred nami. Ukážeš mi cestu. Deena má so sebou všetky potrebné veci, keby niečo potrebovala, pomôž jej.“ Adam jej nerozumel. Alebo rozumel, ale nechcel.
,,Myslel som si, že ty tam zostaneš s nimi.“
,,Nie. Musím sa vrátiť do Ameriky. Vieš ako to je. Práca nepočká.“
,,Kedy príde tvoj brat?“ Adam zmenil tému, keď videl ten výraz v jej tvári. Poznal ju až príliš dobre. Pre iných bola nedobytná pevnosť, ale pre neho ako otvorená kniha.
,,O dva týždne je tu.“ , usmiala sa naňho.
,,Dobre. Dovtedy dám na nich pozor.“
,,Ďakujem Adam.“ Tentokrát mu dala bozk na líce ona. Adam ju chcel pobozkať, ale Ziva sa odtiahla. Pokrútila hlavou. Povedala mu, že niekoho má.

V Zivinej hlave sa vynorili všetky spomienky na tú chvíľu. Mala chuť streliť si zaucho, keď si uvedomila, ako veľmi riskovala.cuž vtedy cítila, že má očakávať katastrofu. Jej otec ju predsa varoval, ale ona sa aj tak zahrávala s ohňom. Ako jej Eli vtedy v Deeninom dome povedal, že to trpko oľutuje. Aj sa tak stalo. Ku smrti Deeny a Shalevova boli každou minútou bližšie a bližšie. A vedela, čo bude potom nasledovať. Zatiaľ sa snažila sedieť ako tak vyrovnane, ale čím boli bližšie ku smrti Shaleva, tým sa Zivina nálada zhoršovala. Na zlepšení jej nepridalo ani tých pár riadkov, ktoré si na obrazovke prečítala.

,,Ziva, Adam, doktorka Bashan a Shalev odišli v noci do Adamovho zabezpečeného domu. Mám aj záznam z toho, keď Ziva odišla späť do Jeruzalema. Ako ste pochopili z predošlých rozhovorov, vaša Ziva sa vrátila do Ameriky. Ale veru, nezdržala sa tu dlho. Určite chcete vedieť prečo. Nebojte sa, aj to uvidíte. Potom vás čakajú už len samé príjemmé veci.“

Presne tak, ako to bolo napísané, video pokračovalo už rovno u Korta doma. Ziva mala na sebe len jeho tričko a svoje nohavičky. Ležala krížom cez svojho priateľa. Kort sa jej hral s vlasmi. Pozerali film v televízii. Obaja boli spokojní. Ani jeden nechcel začať rozhovor. Ale tiež ho nemohli odkladať do nekonečna. Zivina netrpezlivosť ju nenechala na pokoji. Naďalej pozerala na film, ale jej myšlienky sa už nesústredili na dej.
,,Prišla som len na otočku. Nezdržím sa tu dlho, Trent.“
,,Pôjdeš späť kvôli tomu decku?” Slovo decko vyslovil s počuteľným odporom.
,,Je to Ariho syn. Teraz ma viac potrebujú tam, ako tu.“ Ziva sa okamžite posadila. Obaja vedeli, že celkovej pohode je nateraz koniec. Dívali sa jeden druhému do očí.
,,Zaujíma ťa vôbec, čo potrebujem ja, Ziva? Vždy upresnostníš Ariho predo mnou! Máš vzťah s ním alebo so mnou?“ , chytil jej hlavu a pohladil. Mal dôvod byť nahnevaný, ale nikto mu nedal právo, aby si Zivu privlastňoval. To jej robil aj Rivkin a ona to nenávidela. Ale jej románik s Kortom bol vo všetkom iný.
,,Nebudem ti to vysvetľovať. Žiadam ťa len o to, aby si akceptoval, že v Amerike nejaký čas nebudem.“
,,Nie, Ziva, to neurobím. Ani ťa nebudem kryť. Ak teraz odídeš do Izraela, už sa sem, do tohto bytu nikdy nevracaj. Náš vzťah sa tým končí!“ Díval sa jej priamo do očí, keď hovoril. Na chvíľu zostalo ticho.
,,Ako chceš, Kort. Zbohom.“ Ziva sa zodvihla, išla si zobrať veci. Pobalila si tých pár vecí, ktoré si priniesla na tie dva dni so sebou. Pred tým ako odišla sa ešte raz pozrela na Trenta, ale on na ňu nie. Ziva bez slova odišla.

Tony nedokázal Korta pochopiť. Ako ju mohol nechať odísť? Ako sa jej mohol len tak jednoducho vzdať? Na druhej strane by mu mal byť vďačný, lebo vďaka tomu, že on ju nechal ísť, bola voľná, a neskôr mohla byť s ním. Mal toľko otázok, ale nechcel sa pýtať. Jeho kolegovia boli na tom rovnako. Nikto nič nepovedal. Všetci sa chceli vyhnúť jej hnevu a bolesti.

Po tom, ako Ziva opustila Kortov byt, išla do Ariho bezpečnostného domu vo Washinghtone. Ani tam sa nezdržala dlho. Umyla si svoje kučeravé vlasy a prezliekla sa. Zavolala Adamovi. Chcela vedieť, či je všetko v poriadku. Jeho odpoveď ju upokojila. Zatiaľ sa nič nedialo. Ziva si vydýchla. Po skončení telefonátu si zapla notebook a opäť si kúpila letenku do Izraela. Odlietala hneď na ďalší deň Uvedomila si, že momentálne stále odniekaľ odcházda. To nebolo dobré. Išla si spraviť svoj obľúbený zelený čaj, ale zastavilo ju zvonenie telefónu. Ziva ten hovor čakala. Zdvihla.

,,Shalom Ziva.“ , ozval sa Jennin hlas.
,,Shalom Jenny.“
,,Už pár dní sme sa nevideli. Neprídeš ma pozrieť?“
,,Jen zajtra odlietam do Izraela.“ Jenny nečakala takúto odpoveď.
,,Ideš na misiu? Nikto ma o ničom neinformoval.“
,,Nie, nejdem na misiu. Idem do Izraela kvôli svojej rodine.“
,,V poriadku. Ozvi sa mi, keď sa vrátiš.“
,,Samozrejme. Už musím ísť, Jenny. Shalom.“ Ziva ich rozhovor chcela mať už za sebou.
,,Shalom.“ Obe ženy zrušili hovor.

Ziva si v priebehu pár hodín pobalila veci. Konečne po pár náročných dňoch, pendlovania medzi Amerikou a Izraelom, si mohla poriadne pospať. Ďalší deň začala ako obvykle dvojhodinovým behom. Potom si dala studenú sprchu a odišla na letisko. Teraz neletela priamo do Haify. Musela by byť o dva dni dlhšie vo Washinghtone. Celkom zbytočne. Radšej si kúpila letenku do Tel Avivu. Opäť radšej z bezpečnostných dôvodov letela na falošný pas. No aj tak to nebolo k ničomu. Eli Dávid bol dobre informovaný o tom, kde je, a čo robí jeho dcéra. Okrem toho vedel, že do príchodu jeho syna zostával už iba týždeň.

poviedka 27
Zivu na letisku vyzdvihol Adam. Vzal ju rovno ku sebe domov. Rozprávali sa niekoľko hodín. O Arim, Deene, Kate aj Kortovi. Pili už tretiu fľašu vína, ale neboli opití. Boli cvičení na to, aby sa tak skoro neopili. Už bolo dávno po polnoci, keď si išli ľahnúť. Adam spal vo svojej izbe, Ziva v hosťovskej.
Adam ju vzal hneď ráno za Deenou. Okolo obeda už boli u nej. Priateľky sa srdečne objali.,,Vitaj späť, Ziva.“ , mladá lekárka s radosťou v očiach objala priateľku.
,,Ako sa vám darí?“ Deena jej podala Shaleva, ,,Ty si teda vyrástol. Bola som preč len pár dní.“ , pobozkala synovca na líce.
,,Rastie ako z vody. Ari bude určite prekvapený, keď ho uvidí, a zistí, ako vyrástol.“ Ziva sa už tiež tešila na brata.
,,Vieš, kedy má prísť?“
,,Áno. O pár dní je tu. Príde rovno sem za nami.“ Stručná, jasná odpoveď. Tak ju cvičili.
,,Konečne. Budem sa cítiť viac v bezpečí, keď bude s nami.“
,,Deena, nerob si starosti. Ja aj Ziva dáme na vás pozor.“ , ozval sa Adam.
,,Adam má pravdu. Nič sa vám nestane.“ Ziva Deene opatrne podala Shaleva.
,,Ja viem. Prepáčte mi to. Ja len…mám obavy o Shaleva.“ Deena sa pozrela na Zivu. Výstižnejšie, na jej kruhy pod očami. Vyzerala, akoby už niekoľko nocí nespala. ,,Ziva, choď si oddýchnuť, vyzeráš hrozne. Ty tiež, Adam.“ Snažili sa protestovať, ale odpor proti lekárke bol zbytočný. Nakoniec ju poslúchli. Obaja si potrebovali oddýchnuť.Video opätovne prerušil text. ,,Týždeň ubehol ako voda. Shalev rástol ako z vody. No to nebolo jediné, čo sa vyvíjalo. Rástol aj Eli-ov hnev.“Po krátkom texte sa na obrazovke objavil dom, v ktorom bola Deena, Shalev aj Ziva. Pred domom práve zaparkoval Adam. Nešiel ani do domu, nemali čas.
,,Shalom Adam“ , privítala ho Deena. Ziva už nasadala do auta.
,,Vyzdvihneme ho na letisku a prídeme.“ , odpovedal jej.
,,Budeme vás čakať.“ , zamávala im. Deena sa vrátila do domu, lebo Shalev začal plakať.Video pokračovalo z letiska. Ziva s Adamom prišli akurát, keď pristálo Ariho lietadlo. Adam zostal v aute na parkovisku a Ziva šla do sály, kde boli cestujúci, ktorí práve prileteli. Netrvalo dlho, kým našla svojho brata. Bez slov sa objali. Po minúte sa odtiahli od seba.
,,Vitaj Ari.“ Ziva mu pomohla s batožinou. Mal až prekvapivo veľa vecí so sebou.
,,Rád ťa vidím, Ziva.“
,,Adam nás čaká na parkovisku.“ Ziva nevedela, čo mu má povedať. Prvýkrát v jej živote nevedela, o čom sa s ním má rozprávať.
,,Ziva,“ Ari ju otočil k sebe, ,,čo sa deje?“ Pozeral sa jej priamo do očí. Možno sa v nich chcel dočítať, čo trápi jeho sestru.
,,Neviem. Mám zlý pocit.“ Ari ju objal. Na chvíľu v nej videl opäť to dievčatko, akým bola, keď bola ešte malá.
,,Porozprávame sa, keď už budeme odtiaľto preč.“
,,Je načase. Deena je už určite netrpezlivá, kde toľko sme.“ Obaja sa zasmiali. Vedeli si ju predstaviť, ako behá po dome hore-dolu, aby bolo všetko tip top.Ari so Zivou vyšli z letiskovej haly. V strede parkoviska stálo Adamovo auto. O chvíľu boli pri ňom. Adam vystúpil a naložil Ariho batožinu. Ledva zavrel kufor. Ziva si sadla dopredu, vedľa Adama a Ari dozadu. Vyrazili. Počas celej cesty bolo v aute ticho. Ari spal. A Ziva aj Adam boli ponorení vo svojich myšlienkach.

Už boli takmer u Deeny, keď sa ozval výbuch. Prišli presne v tej minúte.Celé to videli. Dom, v ktorom bol Ariho syn a jeho adoptívna matka vyletel do vzduchu. Aj spolu s nimi. Ari vybehol z auta, ale Ziva ho zastavila. Vedela, čo bude nasledovať. Ziva nestihla dovliecť Ariho naspäť do auta, keď sa ozval ďalší výbuch. Z trosiek úkrytu sa stali ešte väčšie trosky. Prešla ďalšia minúta a ozval sa tretí, najväčší výbuch. Adam sa až teraz odvážil vystúpiť z auta. Cez dym, prach a oheň nič nevidel. Zmätene sa obzeral okolo seba. Ale nikoho nevidel. Znovu sa otočil ku horiacim troskám domu. Vydýchol si, keď Ziva kráčala k nemu. No keď si všimol ako, okamžite sa k nej rozbehol. Napriek tomu, že bola sama zranená, podopierala Ariho. Adam chytil Ariho pod jedno plece a Zivu pod druhé. Vedel, že má bolesti, pretože krívala. No nepovedala ani slovo.
Prešli iba dvesto metrov a museli si sadnúť. Boli v aspoň dostatočnej vzdialenosti od miesta výbuchu. Adam šiel do auta zobrať lekárničku. Obaja potrebovali ošetrenie. Medzitým sa Ziva snažila prebrať Ariho z bezvedomia. Po pár minútach sa jej to podarilo. Šokovane sa pozrel, keď si uvedomil, čo sa stalo. Triasol sa aj napriek tomu, že Adam cez neho prehodil deku. V tú chvíľu nebol agent v službe Mossadu, ale muž, ktorý prišiel o syna a ženu, ktorú si mal vziať. Zivou to otriaslo, ale jediná vec, ktorú teraz potrebovala, bola upokojiť jej brata. Adam jej chcel ošetriť rany, ale nedovolila mu to. Nebola na to správna chvíľa. Utrela si krv z čela do rukáva a na pravej nohe si zo šatky uviazala silný uzol. Nateraz to musí stačiť. Adam sa na ňu šokovane pozeral.

,,Ziva to nestačí! Potrebuješ ošetrenie! Obaja!“ Adam to priam zakričal.
,,Prestaň Adam. Nebolí to. Pomôž mi,“ povedala a chcela sa postaviť. Zastavil ju Ariho hlas.
,,Môj syn je mŕtvy. Môj syn je mŕtvy.“ Zopakoval tú vetu najmenej desať krát. S každou ďalšou vetou bol čoraz väčšmi rozzúrenejší, až napokon povedal, ,,náš abba mi zabil syna, Ziva.“
,,Bola to nehoda.“ Klamala mu. Všetci to vedeli.
,,Nie, nebola! Zabil moju rodinu!“Ari náhle prestal a pozrel sa na ňu, ,,vedela si to? Ziva, vedela si, že Eli ich zabije?!“
,,Zbláznil si sa, Ari? Chránila som ich!“ To od brata nečakala. Ari sa na ňu znovu pozrel. Hľadal v jej očiach odpoveď. Pohladil ju po vlasoch. Vedel, že mu neklame.
,,Ja….“ nevedel, čo má povedať. Ospravedlniť neprichádza do úvahy. To muži z Mossadu nerobia a tak len dodal, ,,idem pohľadať ich telá.“ Postavil sa a išiel naspäť ku horiacemu domu.
,,Idem za ním.“
,,Idem tiež.“
,,Nie Adam. Zostaneš tu.“ S bolesťou sa postavila a išla tiež do domu. Adam šiel hneď za ňou. Ziva sa prudko otočila a schytila Adama.
,,Zostaň tu Adam! Už sme dnes o rodinu prišli!“ Pochopil. Nešiel za ňou.

McGee zastavil DVD-čko. Nevedel ako ostatní, ale on potreboval pauzu. Aspoň na chvíľu. Keď sa pozrel na Zivu bolo mu jasné, že ona tiež. Sedela schúlená, nohy vyložené na sedačke, hlavu mala sklonenú až na kolená. Pevne ich objímala. Znášala to veľmi zle. Po minúte úplného ticha zdvihla hlavu a povedala Timimu, aby to spustil. Nemohla si dovoliť zrútiť sa pri pohľade na to, čo sa vtedy stalo. Ani zďaleka to nebola posledná hrôza, ktorá sa stala.
Timothy stlačil tlačidlo na ovládači. Video sa spustilo po rozhovore Zivy a Adama.

Ziva sa odvrátila od neho. Musel tam zostať. Bolo to bezpečnejšie ako ísť medzi tie horiace trosky, ktoré boli všade navôkol. Spravila to aj preto, lebo Adam nebol z Mossadu. Nemal dostatočný výcvik a ona nebola ochotná riskovať jeho život. Už stratili v ten deň dvoch. To ,,stačilo“.
Akurát chcela vstúpiť do domu, keď z dverí vyšiel Ari. V rukách niesol Deenino mŕtve telo. Na celom tele, nohách, rukách aj tvári mala krv. Ziva zaťala ruky v päsť, keď ju položil na zem. Nemohla si pomôcť. Cítila zlosť. Bola to rýchla smrť, ale nezaslúžená. Ari si sadol vedľa Deeninho tela. Chytil ju za ruku. Rozplakal sa. Ziva videla svojho brata plakať prvýkrát v živote. Nemohla sa na to pozerať. Radšej išla do domu. Nájsť Shaleva. Trvalo jej to pol hodinu, kým ho našla. Stálo ju veľa síl neprejaviť city, keď sa na synovca pozrela. Zobrala ho na ruky a vyšla z domu. Ari sa hneď otočil. Ziva sa sklonila a podala mu syna. Ari jej ho jemne zobral z náručia. Kolísal ho na rukách. Po niekoľkých dlhých, napätých minútach ho položil na zem vedľa Deeny. Pozrel sa na svoju sestru. Bez slova mu prikývla. Ari išiel za Adamom.

,,Mrzí ma…“ Bolo to jediné, čo mohol povedať.
,,Neospravedlňuj sa Adam.“ Ari ho chlapsky chytil za plecia a díval sa naňho. Avšak jeho pohľad nebol vražedný, ale chápavý. Nevinil ho. ,,Máš v aute zapaľovač?“ Adam sa zatváril nechápavo ale prikývol.
,,Daj mi ho. Aj tie bandazky s benzínom, čo máš v kufri.“ O chvíľu na to mu ich Adam podal. Už vedel, čo spraví.

Obaja muži prišli späť ku Zive. V ruke držala Deeninu aj Shalevovu retiazku. Bola to jediná vec, ktorá im po nich zostala. Obe retiazky dala bratovi. Vložil si ich do vreka na košeli. Blízko svojho srdca.
Adam zatiaľ oblial benzínom celý dom. Prízemie, alebo to, čo z neho zostalo a poschodie. Ziva obliala predné strany domu. Ari natiahol špagát na všekých vonkajších stenách a potom aj vo vnútrajšku domu. Keď Adam aj Ziva skončili, vylial poslednú bandazku na Deenino a Shalevovo telo. Z vrecka na nohaviciach vytiahol Adamov zapaľovač. Zapálil ním špagát, ktorý bol obmotaný okolo domu a viedol až dnu. Začiatok špagátu ležal medzi Shalevom a Deenou. Všetko sa rozhorelo. Všade blčali plamene.

Ziva, Ari aj Adam sa vrátili do auta. Chvíľu tam len tak stáli a pozerali sa, ako prišli o ďalších dvoch ľudí, ktorých ľúbili. Netrvalo dlho a z domu spadla na zem horiaca strecha. Keď to Ari videl, povedal: ,,Pomstím ich. Pomstím ich, Ziva. Za ich smrť zaplatí!“
Ziva si myslela, že myslí ich otca. Ako veľmi sa mýlila, jej došlo, až vtedy, keď už bola Kate mŕtva.

Tou vetou sa tretie DVD-čko skončilo. Nebolo tam nič viac. Žiadny ďalší sprievodný text. Nič. Tim sa neochotne postavil a dal do prehrávača štvrté DVD-čko.

poviedka 28
Hneď na začiatku nového DVD-čka bolo uvedené, že pokračuje mesiac od posledného momentu na treťom DVD-čku. Už ubehol mesiac od Deeninej a Shalevovej smrti. Ari bol v Amerike ale Ziva v Izraeli. Dostala príkaz od riaditeľa, že musí zostať. Chcela ísť s Arim, ale Eli to nedovolil. Rozdelil ich. No aj tak súrodenci nestratili kontakt. Práve naopak, jeden druhému boli oporou. Teda počas tých dní, keď Ziva nebola na misii. Eli sa jej schopnosti snažil využiť ako sa len dalo. Vôbec jej nedal voľno. Trestal ju ako sa len dalo. Každý deň tvrdý tréning, pár dňová misia a zas to isté odznova. Čakal kedy sa zlomí, ale zatiaľ čakal márne. Chcel ju poslať na ďalšiu operáciu ale Jenny mu plány zničila. Musel ju poslať do Ameriky. Vyskytli sa problémy.Washington, D.C.Ziva práve priletela do Ameriky. Už niekoľko týždňov tu nebola. Po posledných týždňoch to bola príjemná zmena. Na letisku ju už čakal Ari. Srdečne sa zvítali. Zobral jej veci a odišli z letiska. Ziva mala stretnutie s Jenny. Po ceste jej Ari povedal, čo je nové, kedy ho čaká misia, či sú nejaké problémy.
O tej udalosti z Izraela sa vôbec nezmienil. Ziva tú debatu tiež nemienila začať. Ari zaparkoval
v bočnej uličke od kaviarne, kde sa mali stretnúť. Spýtal sa jej, či má prísť po ňu. Odvetila mu, že nemusí, že ešte musí potom niekam zájsť. Dohodli sa, že Ziva príde večer. Ari naštartoval auto a odišiel. Ziva mala ešte desať minút čas. Po ceste si kúpila noviny a išla do kaviarne. Jenny tam
už bola.,,Shalom Jen.“ , pozdravila ju po hebrejsky. Jenny zdvihla pohľad od knihy a usmiala sa.
,,Shalom Ziva.“ Američanka sa znovu usmiala. Naozaj rada ju videla. ,,Ako bolo v Izraeli?“ Zivu tá otázka zaskočila, ale zostala naďalej celkom kľudná.
,,Pracovne. Veď to poznáš. Riaditeľ ma poslal na niekoľko akcií.“ Jenny sa dotkla Zivinho čela. Mala na ňom nepeknú, čerstvú ranu. Ziva sa pri dotyku prstov ani nepohla. Tých pár týždňov v Mossadu ju dali znovu do laty. Žiadne city, len práca. Ziva obrátila pozornosť zo seba na Jen. ,,A čo ty? Čo sa deje, že som musela tak náhle prísť?“ Jenny si zhlboka vzdychla.
,,S Arim sú problémy. Dva dni držal našeho muža a jednu agentku.“
,,O akú agentku ide?“ Ziva sa ani nemusela pýtať. Poznala odpoveď.
,,Caittlin Toddovú. Nemáš ju odkiaľ poznať…“ Ziva sa v duchu zasmiala. Že ju nemá odkiaľ poznať. Jenny zrazu prestala hovoriť, keď si všimla, že ju Ziva prestala vnímať. ,,Počúvaš ma?“ žiadna odpoveď, ,,Ziva?“ Izraelčanka sa prebrala zo svojich myšlienok.
,,Zamyslela som sa. Môžeš to zopakovať?“ Jen sa Zivino správanie zdalo divné, ale nechala to tak. Bola po dlhom lete, mohla byť mimo z toho.
,,Hovorila som ti, že Ari držal našich ľudí. Jefrey bol dosť vydesený. Caittlin je v Gibbsovom tíme. Ziva, nemôžeme kryť Ariho, ak sa nebude správať normálne.“
,,Normálne? Riskuje svoj život v Hamase, a vy ho nemôžete kryť?“
,,Prosím, pohovor si s ním. Nemôže ohrozovať našich agentov.“
,,V poriadku. Už sa to nestane. Za to ti ručím.“
,,Robíme to pre naše národy.“ Jenny zazvonil telefón. ,,Ziva prepáč. Musím sa okamžite vrátiť do agentúry.“
,,Samozrejme. Stretneme sa o pár dní.“ Bola rada, že Jenny musí tak skoro odísť.
,,Určite. Maj sa Ziva.“
,,Shalom Jen.“Ziva ešte chvíľu sedela v kaviarni. Pila zelený čaj a popritom čítala noviny, ktoré si predtým kúpila. Zapípal jej mobil. Prišla jej sms-ka. ,,Viem, že si v Amerike. Môžeme sa stretnúť? Som doma. Kort.“ Po prečítaní rýchlo dopila čaj a ponáhľala sa k nemu. Na ulici si zastavila taxík. Nadiktovala mu adresu. Ako inak, šiel okľukou, chcel zarobiť. Ziva mu zaplatila dvojnásobok, len aby už odišiel. Stlačila zvonček s Kortovým menom. Neozval sa, rovno ju pustil hore. Vyšla výťahom až na posledné poschodie. Tam znovu stlačila zvonček. Netrvalo dlho a otvoril jej.,,Ahoj Ziva.“ Pozdravil ju. Otvoril jej dvere, aby vošla ďalej, ale Ziva zostala stáť na chodbe.
,,Chcel si so mnou hovoriť.“
,,Poď dnu, porozprávame sa.“
,,Keď som tu bola naposledy, nepovedal si nič.“ Ziva sa ešte stále nepohla z miesta. Kort to už nevydržal, podišiel k nej, oprel ju o stenu a pobozkal. Ruky jej držal nad hlavou.
,,Ako ti mám ešte povedať, že ma to mrzí?“ Celou váhou tela ju tlačil ku stene. Nemohla sa pohnúť. Teda, s jej výcvikom by jeho chvíľkovú nadvládu nad jej telom ľahko zvládla, ale nechcela.
,,Môžeš ma pustiť Kort. Porozprávame sa.“
,,Prosím.“ Odtiahol sa od nej a rukou naznačil, že má vojsť. Zložila si veci a sadla si v obývačke na gauč. Bol nový. Trent pripravil kávu a sadol si vedľa nej.

,,Tak o čom chceš hovoriť?“
,,O nás. Ziva, reagoval som prehnane. Samozrejme, že ak chceš pomôcť Arimu, tak to budem rešpektovať. Nie som tým dieťaťom nadšený, ale ak je pre teba dôležité..“
,,Prečo si zmenil názor?“ Ziva mu nemienila hneď povedať, že Shalev je mŕtvy.
,,Uvedomil som si to hneď, keď si odišla. Išiel som za tebou ale už si bola preč.“
,,Prečo si išiel za mnou?“
,,Čo to nechápeš Ziva? Je mi s tebou dobre! Myslel som si, že sa mi vyhýbaš. Až potom som sa dozvedel, že si bola na misiách.“ Tiež si všimol reznú ranu na jej čele. Okrem toho videl, že pod čiernym tričkom má na brušku obmotaný obväz.
,,Nemohla som sa ti ozvať. Eli ma potreboval mať v teréne.“
,,Som rád, že si tu. Viem, aké sú operácie Mossadu nebezpečné.“ Ziva sa vo svojich myšlienkach hlasno zasmiala. Že vie, aké sú operácie agentov Mossadu? O tom naozaj pochybovala. Ale preto
k nemu predsa neprišla.
,,Nemusíš si robiť starosti o mňa, ani o Ariho dieťa. Už nikdy.“
,,Ako to myslíš?“ Tento raz až tak dobre informovaný nie je.
,,Ariho syn je v dobrých rukách.“ Viac mu nepovie. Nepotrebuje to vedieť.
,,Tak potom je všetko v poriadku.“, usmial sa na ňu a znovu ju pobozkal. Už nekládla odpor ako predtým na chodbe. Už bola tá túžba obojstranná. Kort si všimol jej zranenia, tak jej len opatrne vyzliekol najskôr tričko a potom nohavice. Opäť spolu spali.

Zive znovu padlo dobre upokojiť svoje telo aspoň fyzicky. Kort jej v tom vždy rád pomohol. Sex s ním bol aj o nej, nielen o ňom. Nikdy jej nepovedal, že ju ľúbi, ani sa k nej nesprával tak, ako Ramid, ale bolo jej s ním dobre. Fungovalo to. Aspoň zatiaľ. Ziva mala výčitky, že nevie celú pravdu, ale ani mu ju ona nemienila povedať. Bola si istá, že keby po tom Kort túžil, určite by si to vedel zistiť.
Už bol takmer večer, keď od neho odišla. Je predsa dohodnutá s Arim. Okrem toho, ich čaká nepríjemný rozhovor. Chcela sa predtým ešte prejsť, tak šla pešo. Od Korta to mala takú hodinku chôdze. Jej tempom.

Autor tých DVD-čiek, si dal záležať na tom, aby to celé pôsobilo ako film. Nasledujúca scéna bola už v Ariho dome. Ari práve robil večeru.

,,Shalom Ziva.“
,,Prečo si bol s Kate?“ Zivina otázka ho očividne zaskočila.
,,Ako o tom vieš?“
,,Iba mi odpovedz Ari! Na čo si ju uniesol?“ Toho jej kolegu neriešila. Ten sa jej rodiny netýkal. Aspoň si to myslela.
,,Nešiel som po nej, ale po tom mužovi.“
,,Tak si musel rovno uniesť aj ju?“
,,Nechcel som, ale musel som. Bola s ním.“ Ari odložil jedlo do chladničky. Prešla ho chuť.
,,Čo sa stalo?“ Ticho. Dlhé, napäté ticho. ,,Ari, čo sa stalo?“
,,Povedal som jej, že Shalev zomrel.“
,,Prečo? Prečo si šiel po tom mužovi?“
,,Dostal som také rozkazy. Ziva, si tu na to, aby si ma chránila a nie preto, aby si ma vypočúvala!“ Ziva už tiež zúrila. Stála tesne pri ňom, držala ho za golier košele.
,,To máš pravdu! Snažím sa o to, ale nejde to, keď mi nepovieš, čo sa deje! Teraz ma dobre počúvaj Ari,“ pustila ho, ale naďalej stála na mieste, ,,ku agentke Toddovej sa viac nepriblížiš. Je to nebezpečné. Američania ťa nebudú kryť, ak znovu ohrozíš ich agentov.“
,,Povedal som jej, že je to jej vina, že je mŕtvy.“ Ziva stŕpla.
,,Čože?“
,,Ona mi na to povedala, že nie je. Že to ja som zodpovedný za jeho smrť, že som ho nedokázal uchrániť.“
,,Povedal si jej aj, že zomrela aj Deena?“ Obaja si sadli.
,,Nie. Nemohol som.“
,,Musíš ísť ďalej, Ari. Boli sme cvičení na to, aby sme vedeli ovládať city aj bolesť.“
,,Kedy sa máš vrátiť do Izraela?“ Radšej obrátil pozornosť na ňu, ako by sa mal vyjadriť ku jej slovám.
,,Pozajtra. Ari, vzchop sa. Viem ti zabezpečiť úkryt, len keď som tu. Hneď ako prídem domov, Eli ma okamžite pošle na ďalšiu misiu.“
,,Si zranená, máš mať voľno.“
,,Sme z Mossadu. Nič mi nie je!“ S tými slovami ho nechala samého. Vedela, že ho ich smrť vzala, ale nemohol sa v tom žiali utápať navždy. Robila čo mohla, aby mu pomohla.

O dva dni po ich rozhovore sa vrátila späť do Izraela. Ako si aj myslela, hneď v ten týždeň ju Eli poslal na misiu. Našťastie to bola jednoduchá záležitosť, ktorá bola v priebehu jedného týždňa vyriešená. Keď sa vrátila, situácia už bola celkom zmenená. Vedela to vďaka zmeškaným telefonátom od Jenny. Znovu šla do Ameriky. Ale tento krát obhájiť svojho brata.

Video prerušil text. ,,Ako vidíte, vzťahy v rodine sú vždy komplikované. Počas nasledujúcich minút vám objasním aj pripomeniem, čo sa stalo.“

Bol to ako zlý sen. Na obrazovke v MTAC-u bol Gibbs, Tony a Caittlin. Bolo to z toho dňa, keď Kate zomrela. Video musel nahrať Ari krátko predtým ako stlačil spúšť. Povedal jej, ,,odpusť Caittlin.“ Američanka spadla na zem s guľkou v hlave. Bola na mieste mŕtva. Gibbs ani Tony nikde nikoho nevideli, kto to spravil. Bola to len chvíľka, no ich priateľku to stálo život.

Okrem Tonyho a Gibbsa to videli všetci prvýkrát.
Abby to znášala zle. Uvedomila si, že Caittlin nebola len dobrá a skvelá priateľka, ale aj matka, ktorá sa vzdala svojho dieťaťa. Chýbala jej, ale na druhej strane už teraz dokázala pochopiť Ariho, prečo ju znenávidel. Nezomrel len ich syn ale aj Ariho priateľka. Mal plné právo byť nahnevaný. Ale musel ju zabiť? Kládla si otázku, čo by spravila na jeho mieste.
Ducky bol zmätený. Myslel si, že Ariho osobnosť odhadol správne ale zmýlil sa. Z jeho pohľadu bol Ari Haswari omnoho zaujímavejší, než by mal byť. Letmo sa pozrel na Zivu. Videl na nej, že sa trápi.
Či chcel alebo nie, Gibbs sa vďaka posledným minútam vrátil do doby, keď mu zabili ženu aj dcéru. Mal Kate rád ako dcéru, ale chápal dôvody Ariho hnevu. Síce Kate ich syna nezabila ale mal právo zúriť. Otázne však zostávalo, že či jej smrťou pomstil Shaleva a Deenu, alebo to dostal ako príkaz od Hamasu? Alebo od Eli-a?
Tony si kládol podobné otázky. Vždy si myslel, že smrť Caittlin bola daň za život ich šéfa. Nikdy sa jej nespýtal, ako to bolo. Jej.. Zivy.. Neodvážil sa pozrieť sa na ňu. Cítil napätie v jej ruke. Ešte stále ju za ňu držal.
Riaditeľa Kate-ina smrť až tak nevzala. Stalo sa ešte pred jeho nástupom do kresla riaditeľa NCIS. Jeho podradení ho informovali o minulosti agentúry, aj o tejto vnútornej záležitosti. No nikdy nemal záujem sa ku tomu vracať. Nemienil na tom nič meniť.
McGee sa cítil previnilo. Vinil sa z toho, že zomrela ona, zatiaľ kým on bol v dostačujúcom bezpečí. Znovu si uvedomil, ako málo stačí na to, o niekoho prísť. Pozrel sa na Abby. Nevedel si predstaviť, ako by zvládol, keby vtedy Ari zabil aj ju. No potom mu napadla myšlienka. Nemal dôvod zabiť Abby, nemal dôvod nenávidieť ju. Zato Caittlin áno. Bola to ťažká situácia. Nikto nemohol povedať, že bola dobrá. Ale taktiež aj, že bola zlá. Keby Kate nezomrela, Ziva by k nim nikdy neprišla. Pravdepodobne by už bola mŕtva. Striaslo ho pri tej predstave. Spomenul si totiž na Somálsko. Zažiť to raz stačilo.

Niekedy sa zdalo, že video je naschvál nastavené a spracované tak, aby mali aj možnosť premýšľať. Nie dlho, iba chvíľku. No teraz už bol čas, aby opäť pozorne vnímali dej. No pred pokračovaním videa ich čakalo ešte pár slov od autora.
„Svet prišiel o jednu zbytočnú, nepotrebnú osobu. Okrem pár trosiek za ňou nikto nesmútil. Ari mohol byť spokojný, pomstil ich. Len keby vedel, že ho to bude stáť život. Čo na to povieš, Ziva? Dostanete odpoveď aj na túto otázku, ale ešte si chvíľu počkáte. Najskôr sa poďme pozrieť na Zivin, oficiálne prvý príchod k vám do NCIS.“

Video naozaj začalo v momente, ako Ziva v košeli, jednoduchých nohaviciach a šatkou vo vlasoch vystúpila z výťahu v NCIS. Porozhliadla sa okolo seba. Musela sa tváriť, že je tam prvý krát, aj keď veľmi dobre vedela, kde majú stoly členovia Gibbsovho tímu. Zamierila ku Katinmu stolu. Šokovane sa dívala na chlapa, ktorý hovoril sám so sebou. Práve povedal: ,,Občas som si ťa predstavoval nahú.“ Ziva na neho prehovorila. Mladý Američan s talianskymi koreňmi si ju konečne všimol. S trápnym pohľadom v očiach stláčal tlačidlá na telefóne.

„Ahoj.“ Usmial sa na ňu. Ziva podišla bližšie ku jeho stolu. „Mal som..“
„Sex po telefóne?“
„Sex po telefóne?!“ Tony sa zamyslel. Premýšľal ako sa z toho vykrútiť. „Hrali sme šarády.“
„Šarády?“ Ziva si pomyslela svoje.
„Práve som sa radil s kolegom, čo budeme hrať v sobotu večer.“ Očami si ju premeral.
„Vy hráte v sobotu večer šarády?“ Ziva sa tvárila zmätene. A zhnusene?
„Kto ste?“ Američan zmenil tému. Podľa jej výzoru mu hneď bolo jasné, že z Ameriky nie je.
„Ziva Dávidová. Mossad.“ Predstavila sa a ukázala mu svoj preukaz.
„Izraelčanka?“
„Ste dobrý. Ako ste si to hneď spojili.“ Ziva od neho odstúpila.
„Čo pre vás môžem urobiť?“ Tonymu bolo okamžite jasné, že toto nebude dobré.
„Nič. Hľadám zvláštneho agenta Gibbsa. „
„Ako viete, že nie som Gibbs?“ Ziva sa začala smiať. Sadla si na stoličku, ktorá bola za Katiným stolom
„Gibbs?“ Viac ako jej pery tú vetu vyjadril výraz na jej opálenej tvári.
„O hodinu je späť. Naozaj vám nemôžem pomôcť?“ Flirtoval s ňou. Ako s každou ženou.
„Mhmm…. Myslím, že nie.“ Dívali sa na seba, až kým sa Tony nepostavil a nešiel za ňou.
„Zrejme sme to vzali zo zlej strany. Som zvláštny agent Anthony DiNozzo. Nehral som šarády. Spomínal som na svoju partnerku.“ Ziva sa tvárila zmätene.
„Nahú?“
„Nie.“ Pozrel sa na ňu, „áno. Ja..iba som..veď aj iní muži to robia.“
„Ženy to robia tiež.“ Teraz to bola ona, kto si očami premeral toho druhého. „S peknými mužmi.“ Ony sa radšej otočil. Išiel si sadnúť. Nebol na takú priamosť zvyknutý. A už vôbec nečakal, čo povedala: „A príležitostne aj so ženami.“
„Teraz si ma doberáte.“
„Partnerka si vás nedoberala?“
„V týchto veciach nie. Kate bola trochu puritánska.“
„Škoda.“ Keby len vedel, pomyslela si.
„To nič. Boli sme partneri.“
„Nebola príťažlivá?“ Tony sa pozrel na ňu akurát v momente, keď si zložila šatku. Husté čierne vlasy jej padli na plecia.
„Bola. Ale nie pre mňa.“
„A predstavovali ste si ju nahú?“ Celý rozhovor pre ňu strácal zmysel. Tony sa začal smiať.
„Slečna Dávidová, môžete tam sedieť a provokovať ma celú hodinu, ak chcete. Alebo mi povedzte, čo potrebujete a možno vám pomôžem.“
„To asi ťažko, pretože som prišla zabrániť zvláštnemu agentovi Gibbsovi, zabiť člena Mossadu.“
„Ariho Haswariho?“ Ziva bola opäť pri jeho stole.
„Áno.“ Tony jej dal najavo, že sa má priblížiť ešte viac.
„Tak veľa šťastia. Lebo aj ja ho chcem zabiť.“

Vtedy, keď sa Tony po prvýkrát stretol so Zivou, bola Jenny u Gibbsa doma. Rozprávali sa o ňom, jeho lodiach, Diane a neskôr o Jenniných plánoch s agentúrou. Gibbs nebol nadšený, keď mu povedala, že sa chystá na večeru s riaditeľom jednej televízie. A už vôbec sa mu nepáčilo, keď ho informovala, že chce nadviazať vzťahy s inými agentúrami po celom svete. Našťastie sa obaja dobre poznali, a dôverovali si.
Medzitým, čo ale na DVD-čkach nebolo, sa v Abbinom labáku vŕtalo. Opravovali sa škody, ktoré vznikli po Ariho guľke. Bol tam s ňou aj Tim. Gibbs mu prikázal, že má na ňu dávať pozor. Poslúchol ho.
DVD-čko pokračovalo naďalej len rozhovor Tonyho a Zivy.

„Si z bohatej rodiny.“ Povedala mu. Okrem toho v jednej vete zhrnula, kde vyrástol, spomenula jeho rodinu a taktiež mu pripomenula, kde chodil do školy.
„Odkiaľ to všetko vieš?“ Ziva mu neodvetila. Akurát prišiel výťah, z ktorého vystúpila Jenny s Gibbsom.
„Shalom, Jen.“ Tony sa čudoval, keď zistil, že tie dve, nové ženské, ktoré sa dnes čistou náhodou, naraz objavili u nich, v NCIS, poznajú.
„Shalom.“ Priateľsky sa pobozkali na líca. „Zmeškala som to?“Tony okamžite išiel za svojim šéfom.
„Áno zmeškala. Ale my nie.“ Kým sa Ziva rozprávala s Jenny, Tony s Gibbsom.
„Ty prvý.“ Povedal mu.
„Ziva Dávidová. Mossad. Chce ti zabrániť odstrániť Ariho. A tvoja?“
„Riaditeľka Shepardová. Rovnaká misia.“
„Z ktorej agentúry?“
„Z našej.“ Tony sa cítil, ako keby práve dostal facku. Ich debatu prerušil Jennin hlas. Spolu so Zivou stáli pred jeho stolom.
„Zvláštny agent Gibbs, Ziva Dávidová, Mossad.“ Pozreli sa na seba. ani jednému sa z pohľadu nedalo tomu druhému nič vyčítať.
„Ziva.“ Podala mu ruku. „Riaditeľka Shepardová o vás často rozprávala.“
„Naozaj?“
„So Zivou sme pracovali na protiteroristických operáciách. Dnes si jednu videl.“
„To bola vaša?“ Spýtal sa jej. Tony sa pozeral raz na jednu, raz na druhú. Zive náhle zazvonil telefón.
„Prepáčte.“ Na chvíľu sa od nich vzdialila. Gibbs ju letmo pozoruje. Tony sa už niekoľko minút pozerá na Jenny. Zareaguje na jeho pohľad.
„Áno, naozaj som novou riaditeľkou NCIS.“ Tony sa nezmôže na viac, len na prikývnutie. Gibbs mu dá pohlavok.
„Konečne starý Gibbs!“

Medzitým Ziva pri okne telefonovala so svojím bratom. Hovorili po hebrejsky. Ani jeden z nich nepotreboval, aby im niekto ďalší rozumel. Hebrejčinou hovorilo v Amerike minimum ľudí. A ak niekto, tak to boli poväčšine Židia.
Ziva hovorila so svojím bratom po niekoľkých dňoch. O smrti Kate sa s ním dovtedy nerozprávala. Ešte sa s ním totiž vôbec nestretla. Počas krátkeho rozhovoru ho rýchlo informovala, aká je situácia.
„Mám dobré vzťahy s riaditeľkou NCIS. Jej oprávnenia ich môžu presvedčiť o tvojej nevine. Ale nie špeciálneho agenta Gibbsa. On je muž s krvou v očiach.“
„Nechaj starosti o Gibbsa na mňa. Máš ten pas a peniaze?“
„Áno.“
„Potrebuješ si oddýchnuť. Dnes večer.“
„Potrebujem ťa vidieť.“
„Je to príliš riskantné. Gibbs ťa bude sledovať. Stretneme sa v Paríži, keď tomu bude koniec. Sľubujem.“
„Ari,“ Ziva ho mohla osloviť menom, nič nehrozilo, nikto nebol nablízku, koho by to meno zaujímalo. Keby áno, videla by ho v odraze skla. „Nemôžem stratiť aj teba.“
„Nestratíš. Shalom.“ Obaja hovor zrušili.

Ziva ešte pár sekúnd stála pri okne. Išla si zobrať svoje veci, ktoré nechala pri Katinom stole, keď ju zastavil Gibbsom hlas.
„Slečna Dávidová, ktorá hlava padne, ak dokážem, že Ari nie je agent Mossadu, ale terorista?“
„Zrejme moja.“ Odpovedala mu bez mihnutia oka a naďalej si chystala veci. „Som jeho nadriadená.“
„Vidím, že vás v Mossade povyšujú veľmi mladých.“
„Tí dobrí, sú už vo vašom veku mŕtvi.“ Tonyho aj Gibbsa tá veta zaskočila. Ani jeden sa však ju nej radšej nevyjadril.
„Viete ako som lokalizoval teroristickú bunku?“
„Cez GPS jeho mobilu. Chcel, aby ste vedeli, kde sa teroristi nachádzajú a zastavili namiesto neho tú raketu, aby sa neprezradilo jeho krytie.“
„Iba satelit NCIS vie lokalizovať kódovaný mobil. Ari nevedel, že mám tú možnosť.“
„Podceňujete ho viac ako on vás. Kto zložil prvý? On alebo vy?“ Gibbs si v hlave vynáral spomienky. „Ari vie, že lokalizácia trvá pätnásť sekúnd. Prečo Ari uniesol agentku Toddovú a pustil ju? Aby vás varoval?!“
„Prečo nezorganizujete stretnutie, aby mi to povedal?“ Stál jeden vedľa druhého. Obom v očiach blikala rozbuška.
„Ari Haswari je člen Mossadu, ktorý je v utajení v Hamase. On nie je dvojitý agent! Nezabil agentku Toddovú!“ Jenny zatiaľ ticho sledovala ich rozhovor, no cítila to napätie, ktoré vyžarovalo z oboch jej priateľov.
„Gibbs, aj keby si mal pravdu, dlhujeme im dôkaz.“ Gibbs sa tváril, ako keby slová svojej riaditeľky nepočul.
„Nechceme, aby ste zabili nesprávneho.“
„Tak ako Mossad v Nórsku?“ Zive už nechýbalo málo ku výbuchu.
„Tá chyba nás vyšla draho!“
„Nie ako toho Palestínčana, ktorého ste zabili!“
„Ziva, ubezpečujem vášho zástupcu riaditeľa, že hoci je Ari Haswari podozrivý, nič nepodnikneme, pokiaľ nebudeme mať v rukách dôkaz.“ Jenny sa obrátila ešte na Gibbsa: „Vyjadrila som sa dosť jasne?!“ Gibbs jej neodpovedal. Len sa zodvihol a odišiel. Spolu s Tonym išli do ich „zasadačky.“

poviedka 29
Video pokračovalo z hotela, v ktorom bola dočasne ubytovaná Ziva. Tony ju sledoval, potom stratil a neskôr zase našiel stopu. V schovávaní bola dobrá. Určite nie len v tom. O agentkách Mossadu sa šušká naozaj všeličo. Tony ju ale napriek jej výcviku našiel. Nebolo to až také, ako si myslel.Sledoval ju cez malé okienko na dverách. V podstate to ani lepšie nemohlo byť. Ziva si bola akurát zaplávať a tak mal Tony chvíľu pauzu. Stále ju mal na očiach a popri tom si mohol triediť svoje vlastné myšlienky. Znovu sa mu v hlave ozval Katin hlas.
„Prečo si ju nepredstavíš nahú? Bojíš sa jej?“ spýtala sa ho.
„Nie. Neexistuje žena, ktorej by sa Anthony DiNozzo bál.“
„Zabúdaš na svoju matku.“
„To sa neráta.“
„A čo tá právnička?“
„Právničky sú horšie než matky.“
„Ale Ziva nie je tvoja matka. A nie je ani právnička. A aj tak sa jej bojíš.“ Katin hlas mu stále nedal pokoj.
„Nebojím.“ Precedil pomedzi zuby.
„Ale bojíš.“ V jeho myšlienkach sa na neho Kate víťazoslávne škerila. Ziva bola naďalej v bazéne, a Tony hľadal riešenie ako niečo zistiť. Jeho myšlienky prerušil až ženský hlas. Krásnej ženy.„Prepáčte, môžem?“ chcela si taktiež zaplávať, ale Tony jej zavadzal pri dverách.
„Samozrejme.“ Ustúpil jej. Všimol si, že na krku jej visí retiazku s príveskom Dávidovej hviezdy. Zavolal svojmu šéfovi. Informoval ho, že k jeho problému pribudol už aj druhý. Sledovať jednu osobu bolo ľahšie, ako sledovať dve. Okrem toho bol už aj poriadne hladný. Ako pravý Talian, dal by si pizzu. Videl ako tie dve prehodili medzi sebou pár slov, ale nepočul ich, keďže bol za dverami. Jeho myseľ zamestnávala sledovačka a jeho ruky fotografovanie druhej ženy. Opäť sa rozprávali. Ziva vyšla z bazéna a vzala na seba župan. Tony neodolal a cvakol si aj ju. Potom ako Ziva vyšla z miestnosti si opäť pozrel fotky. Zistil, že si vymenili župany. Prešiel cez dvere, pozrieť sa, prečo to spravili. Vo vrecku župana našiel bankovky a Ariho falošný pas. Žena v bazéne ho okríkla.
„Hej! Čo to robíte?“
„Idem si zaplávať.“ Začal sa vyzliekať.
„Je tu aj šatňa.“ Vyšla z bazéna.
„Som v pohode.“ Zhodil zo seba nohavice aj tričko.
„Kde máte plavky?“
„Nemám.“
„Mala by som zavolať ochranku.“ Tony využíval svoj šarm ako sa len dalo.
„Nevideli ste oznam?“ Tony videl, ako vo vreckách županu rukami kontrolovala, či tam má to, čo potrebuje.
„Aký oznam?“ Pár minút sa z toho ešte snažil vykrútiť, až nakoniec Izraelčanka s Ariho dokladmi odišla. Medzitým si prišli zaplávať aj ďalší ľudia. Tony čím skôr odišiel. Zase stratil prehľad o tom, kde je Ziva. No najskôr ako ju opäť sledovať, nasadol do šéfovho auta. O všetkom ho informoval. Po niekoľkých minútach vystúpil a vrátil sa naspäť do hotela.Znudene stál pred vchodom do hotela, pozeral sa na padajúci dážď a jedol pizzu. Až kým nepočul jej hlas.
„Espresso?“ Ziva mu podávala jeden hrnček čerstvej kávy. „To nie je úplatok.“
„Odkedy vieš..“ prerušila ho
„Že ma sleduješ? Ako som od vás odišla.“ Ešte stále držala dva hrnčeky s kávou.
„To si nemyslím.“ Vtedy ešte nevedel, že jej výcvik je asi tak miliónkrát lepší ako tej jeho.
„Modrý sedan, kryl si sa za bielou dodávkou a za vozom telekomunikácií. Stratil si ma na kruhovom objazde.“
„Dobre, dobre. Verím ti.“ Ziva mu opäť podala hrnček.
„Zober si. Tu vonku je zima.“ Vzal si. ale nie ten ktorý mu podávala. Zobral si ten druhý.
„Netráp sa tým, cvičili ma tí najlepší.“
„To mám na Mossade najradšej.“
„Náš výcvik?“
„Skromnosť.“ Precedil pomedzi zuby. Ziva sa začala smiať.
„Kúsok tam ešte je,“ povedala mu, keď chcel vyhodiť krabicu z pizze, ktorú mu dal Gibbs. Obal vyhodil, ale ten jeden trojuholník pizze jej podal.
„Todah.“ Poďakovala sa mu v hebrejčine.
„Prego.“ Odvetil jej zas on v taliančine. Na chvíľku zostalo medzi nimi dusivé ticho. Z neznámeho dôvodu práve jemu povedala o Talli.
„Stratila som sestričku Talli pri útoku Hamasu. Mala šestnásť keď zomrela. Talli mala súcit.“
„To ma mrzí.“
„Po jej smrti som bola ako Gibbs. Chcela som sa len pomstiť.“
„Preto si v Mossade?“ Napil sa. Horúci nápoj ho prebral k životu. Alebo to bol rozhovor s ňou?
„Bola som v Mossade ešte pred Tallinou smrťou. Stará..“ Tony ju prerušil.
„Rodinná tradícia.“ No jej odpoveď bola iná.
„Pocit pre povinnosť.“
„Povedz mi, kto ťa naverboval? Otec? Strýko? Brat? Frajer?“
„Teta, sestra,“ pousmiala sa, „lesbická priateľka.“ Tony sa zasmial.
„Si dobrá. Skoro som zabudol na moju otázku. Skoro.“ Než stihol otázku položiť, Ziva mu dala aj svoju kávu a s pizzou v ruke odišla do hotela. Ešte predtým mu po hebrejsky zaželala dobrú noc. Tony jej odvetil v taliančine. Niečo ho na nej fascinovalo.V tom čase Tim s Abby zistili ŠPZ-tku Ariho auta. Gibbs bol u Jenny. V ten večer bola Jen opäť jeho partnerka. Nie v súkromí, ale na „misii“. Počas sledovačky na nich strieľajú z Ariho auta. Gibbs ho zabije. Vyšetrovanie ukáže, že muž, ktorého zabil, bol ten sniper, ktorý zabil Kate, ale Gibbs ich len počúva, naďalej verí, že Ari zabil Caittlin. Spolu s riaditeľkou hľadajú dôkazy o Ariho vine. Tim s Tonym sa boli v márnici rozlúčiť s Kate. Pár minút sa s ňou rozprávali. V ten istý deň sa stretol Gibbs s Fornellom. Gibbs sa snažil zistiť, aká bola úloha Ariho v Mossade. Na to mu Fornell nevedel odpovedať. Povedal mu len, že Mossad klame CIA, CIA klame FBI, FBI klame ostaných, tak čo môže on, keď je až na konci reťazca?! Dal mu radu, že si má pozrieť film – Mierotvorca. Síce ho už nedávajú v kinách, ale je dostupné na DVD. O tom istom filme rozpráva Tony Zive v NCIS.„Mierotvorca. V 97. to bol trhák. Musia nájsť nukleárnu zbraň, skôr než ju použijú teroristi. Ty si to naozaj nevidela?“ Ziva by už najradšej odišla. Liezlo jej na nervy počúvať story z jeho obľúbených filmov.
„Kde je Gibbs?“
„To bola tvoja prvá otázka, keď sme sa stretli.“
„Nie. prvá otázka bola, či si mal sex po telefóne.“ Tony dúfal, že na tú časť rozhovoru zabudla. Nestalo sa. Ich rozhovor prerušila Jenny.
„Ziva, zástupca riaditeľa, Dávid, ťa čaká na telekonferencii.“ Ziva sa okamžite postavila a išla za Jenny. Bez jediného slova.
„Uuuu. Zástupca riaditeľa Dávid. Nebude to tvoj otecko?“ Tony nepotreboval viac na to, aby mal dôvod dobiedzať.
„Dávid je v Izraeli bežné meno.“
„Neodpovedala si mi na otázku.“ Chcel ísť s ňou, ale Gibbs ho zastavil. Otočil sa. „Stratili atómovku?“
„Podľa zástupcu riaditeľa Izrael nemá atómovku.“
„Šéf.“
„Majú atómovú elektráreň v Dimone, kde im zmizlo malé množstvo plutónia.“
„Hamas?“
„Chýba im detonátor. Ari im ho má doručiť spolu s plutóniom.“
„A zhrabne ho Mossad.“ Tonymu to začínalo dávať zmysel.
„Lenže je trocha mimo rozvrhu. Už sú nervózni. Zástupca riaditeľa Dávid, tam hore,“ pozrel sa smerom na MTAC, „nariaďuje Zive spolupracovať.“
„Je to jej otec?“ Tony sa tiež pozrel na dvere MTAC-u.
„Neviem, nepýtal som sa.“ Odvetil mu.

To, čo vtedy Eli povedal Zive sa nikdy nedostalo na verejnosť. A podľa jej vražedného pohľadu na obrazovku v MTAC-u bolo jasné, že ani nedostane. Kým ona nebude musieť o tom hovoriť, nepovie ani slovo. Jedine, že by to bolo vo videu. Avšak nebolo. Naďalej mlčala, ruky mala pevne zovreté v päsť a pery stiahnuté. Bola ako kameň, no už o chvíľku naň mala spadnúť bomba.
Vo videu chýbal rozhovor Zivy a jej otca. Nahrávka pokračovala očividne už „po“, v Abbinom labáku.

„Viete, prečo Ari necháva za sebou náboje?“ Ziva pokrútila hlavou. Tiež by to rada vedela.
„Ste ako pokazené rádio, Gibbs.“ Tony ju opravil. Zmysel tej vety.
„Sniperove nábojnice sú niečo ako podpis.“ Gibbs sa díval na všetky nábojnice, ktoré našli. „Preto si ich sniper vždy pozbiera. Lapua,“ sledoval každú jednu, ako keby čakal, že mu aspoň jedna z nich na niečo odpovie, „špeciálna úprava. Lubrikačný gél. Celo plášťové strely.“
„Strieľali ste s nimi ako sniper. V Mossade používame Sieru 6 a..“ Gibbsa zarazila prvá veta.
„Odkiaľ viete, čím som strieľal?“ postavil sa. Všetci sa pozreli na ňu.
„Preverovala ťa kvôli Arimu.“ Odpovedala mu Jenny.
„A nielen šéfa. Preto si vedela, kde som chodil do školy.“
„Ariho misia zahŕňala NCIS. Ako jeho nadriadená som si samozrejme prešla zložku každého, s kým by mohol prísť do styku.“ Nebolo to celé klamstvo. Len časť.
„Riaditeľka, Abby, Tony, necháte ma na chvíľu samého so slečnou Dávidovou.“ Všetci vyšli von. Zostali tam len Ziva a Leroy Jethro Gibbs.
„Viete o mojej prvej žene a dcére?“ Ziva sa mu pozrela priamo do očí, keď odpovedala na jeho otázku.
„Áno. Mrzí ma to.“
„Takže vieme, prečo Ari strieľa na ženy, však.“
„Ak chcel, aby ste vedeli, že je tým sniperom, prečo nepoužil vašu M40?“
„Lebo 51, ktorou strieľal, sa volá KATE.“ To bola pre Zivu facka. Celé jej to došlo, ale musela mlčať.
„Stále neverím, že Ari je ten sniper. To, čo ste povedali, by sa malo prešetriť.“
„No, ak sa o tomto dozvedia médiá, vyvolá to nenávisť.“
„Vyhrážate sa médiami?“
„Nie, ja nie. Toto by malo zostať medzi Mossadom a NCIS.“
„Výmenou za čo?“ Ziva vedela, že bude chcieť za to niečo. „Predhodiť vám Ariho?“
„Nie. Predhodiť mňa Arimu. A ak sa mýlim, tak sa neukáže.“
„A ak máte pravdu?“
„Rátam s tým, že mi budete kryť chrbát.“

Ziva sedela každou minútou viac a viac strnulejšie, napätejšie. Ruky mala tak silno zomknuté, až sa Tony bál, že si na nich zlomí kosti. Jej napätie sa ešte viac posilnilo, keď video pokračovalo z Gibbsovej pivnice.

Gibbs vošiel do pivnice, kyticu ruží hodil na stôl a odomkol šuplík na stole, kde mal uloženú zbraň. Avšak ten bol prázdny.
„Nehľadáš toto, Jethro?“ Spýtal sa ho Ari. Gibbs sa otočil. „Chcem, aby si vedel, že som Caittlin musel zabiť.“
„A prečo?“ Keby mu mohol povedať pravdu. Ale o pravdu v tom nikdy nešlo.
„Aby si trpel.“
„To ťa tak veľmi štvem?“
„Ty nie. Môj otec. Máš smolu, že mi toho bastarda pripomínaš.“
„Nezobral si tvoju matku však.“
„To robí bastarda zo mňa, nie z neho. Od chvíle, čo som sa narodil, myslel len na jedno. Chcel mať špióna v Hamase. Poslal ma do Edinburghu, aby som sa stal lekárom a mohol pracovať v táboroch v Gaze s mojou mamou. Keď ju dal zabiť, nemal som problém vstúpiť do výzadia.“
„Naozaj veríš, že tvoj otec dal zabiť tvoju matku?“
„Bol to odvetný izraelský úder, keď som bol na návšteve v Tel Avive. U neho. Po desaťročiach plánovania mal v Hamase špióna. Nevie ako veľmi ho nenávidím. Chcel by som vidieť jeho tvár, keď zistí, že nevytvoril špióna, ale monštrum. Dychtiace zasadiť ranu do srdca Mossadu a Izraela.“
„ Vieš, je mi ťa skoro ľúto.“
„Aj mne teba.“ Ari sa postavil a priblížil ku Gibbsovi. „Keď mi Ziva povedala, že nosíš kvety na strechu, kde zomrela Caittlin, nechcel som tomu uveriť. Naozaj veľmi romantické. Skoro som neodolal pokušeniu. Skoro.“ Stáli oproti sebe.
„Čo chceš?“
„Musíš spáchať samovraždu vlastnou puškou. Stále ma len podceňuješ. Vedel som, že je to pasca, ešte predtým, než si Zivu požiadal, aby ťa kryla. Zive sa nedá veriť. A chceš ma zabiť, aby si okúsil sladkú chuť pomsty.“ Ari namieril na Gibbsa.
„Za svoj život som zabil dosť mužov, Ari. Bude rovnako sladké, sa len prizerať, ako zomrieš.“ Sadol si na schody, ale stále sa mu pozeral do očí.
„Nerád ti kazím..“ Ozval sa výstrel, ale všetci videli, že Gibbs nevystrelil.. Ziva v tom momente vybehla z MTAC-u. McGee pozastavil DVD-čko. Potrebovali pauzu. Všetci. Tony bez jediného slova išiel za ňou. A Gibbs…ten sa len za hlavu chytal. On aj jej otec ju zlomili. Spôsobili jej bolesť.

poviedka 30
Video je ešte stále pozastavené. Už je to vyše piatich minút, čo Ziva s Tonym neboli v MTAC-u. Nikto nevedel kde sú. Teda, pre nich by nebol problém zistiť to, ale radšej tomu chceli dať čas.Počas tých piatich minút Ziva vyvracala dnešné raňajky. Potom si sadla na podlahu a o stenu si chladila čelo. O chvíľu bol pri nej Tony. Nemusel ju dlho hľadať, vedel kam šla. Na toalety. Pánske. Sadol si vedľa nej.
„Si v poriadku?“ Neodpovedala mu. Naďalej mala zatvorené oči. „Ziva? Prosím, odpovedz mi.“ Pohladil ju po vlasoch. Pomaly otvorila oči. Boli lesklé.
„Áno.“ Boli to len slová, nie fakt. Celá sa triasla a jej čelo horelo. Tony ju videl prvýkrát zlomenú, aj keď ona by to nikdy nepriznala.
„Nie, nie si.“ objal ju. „Nemusíš sa tam vrátiť Ziva.“
„Nie, Tony, musím.“ Pozrela sa mu do očí. „Musím s tým skoncovať.“ Tonymu zazvonil telefón. Nemusel sa naň pozrieť, vedel, kto mu volá.
„Áno, šéf?“
„Poďte späť.“ Ako inak, viac slov nemusel povedať.
„Šéf, myslím, že to nie je dobrý nápad.“
„Tony, priveď ju. Okamžite.“ Tony sa na ňu ospravedlňujúco pozrel, ale ona sa v priebehu pár sekúnd pozviechala, postavila a chytila ho za ruku. Ten chvíľkový pocit bezmocnosti bol nadobro preč.
„Tak poďme.“ Povedala a obaja sa vrátili do MTAC-u. McGee spustil video hneď, ako si Ziva s Tonym sadli.Video pokračovalo presne v tom momente, keď guľka neznámeho strelca prestrelila Ariho lebku. Po schodoch do pivnice schádzala osoba so zbraňou v ruke. Všetci sa s otvorenými ústami pozerali, keď si uvedomili, že tou osobou je Ziva. Až teraz im došlo, že to, čo im vtedy Gibbs povedal bolo klamstvo. Po celý ten čas tomu verili, a oni im obaja klamali. Budú mať čo vysvetľovať. Každému z nich.Na obrazovke sa Ziva zastavila až pri Ariho mŕtvom tele. Bez jediného slova sa dívala, ako krv vyteká z temena Ariho hlavy. Ticho prerušil Gibbs.
„Jeho otec je zástupca riaditeľa v Mossade?“
„Áno.“ Prikývla.
„Ten Dávid?“
„Áno. Je môj nevlastný brat.“ V tom momente to Gibbs pochopil. Teda to, čo sa dozvedel. Celé to pochopil až teraz. Na obrazovke – ešte predtým ako Zivu nechal s Ariho mŕtvym telom samú, ju chytil za ruku. Urobil aspoň malé gesto, na zmiernenie jej bolesti. Ziva nič viac nepovedala, nevyronila ani jednu slzu. Po celé tie dlhé roky to držala v sebe. Gibbs si spomenul na chvíľu, keď o jeho smrti informoval Jenny. Bolo to na Katinom pohrebe. Ten ale na videu nebol. Prečo by aj mal? Kate pre Zivu nikdy nebola dôležitá. Práve naopak, Ziva ju nenávidela. Po Ariho smrti ju vinila zo Shalevovej aj Deeninej smrti. A taktiež aj zo smrti Ariho. Síce stlačila spúšť ona, ale nemusela by to nikdy urobiť, keby sa Caittlin nevzdala svojho syna, a teda aj svojej rodiny, do ktorej mal patriť aj Ari. Avšak tie pocity nemohol nikto ďalší pochopiť, keďže ich nezažil. Tak ako vtedy, ani teraz neplakala. Nemohla.Video pokračovalo z Izraela. Na vojenskom letisku v Tel Avive práve pristálo lietadlo, v ktorom Ziva prevážala Ariho telo. Na letisku na Ariho telo už čakalo pohrebné auto. Okrem toho auta tam nikto nebol. Eli nemal záujem vidieť telo svojho syna, po tom, čo sa stalo, a nemal záujem hovoriť so svojou dcérou. Zivini a Ariho kolegovia by aj prišli, ale nemohli. Eli vydal príkaz, že môžu prísť len na pohreb. Jeho slovo sa rešpektovalo a dodržiavalo. Neexistovala možnosť, že by niekto spravil opak toho, čo on nariadil. Preto ani Ziva nebola sklamaná z toho, že po Ariho prišla len čierna dodávka s nápisom v hebrejčine: Pohrebná služba. Rozložila na rakvu modro – bielu vlajku s Dávidovou hviezdou uprostred. Počkala, kým naložili jej brata a išla sa domov prezliecť. O tri hodiny sa konal Ariho pohreb. Nahrávka pokračovalo až odtiaľ.Na pohrebe sa stretli viaceré známe tváre. Medzi nimi bol aj Rivkin, Adam, Zivin starý, dobrý priateľ Shmiel, Gabi, Malachi, Eli a ešte zopár ďalších agentov Mossadu.. Bez mihnutia oka sa pozerali ako rakva s Ariho mŕtvym telom klesá do zeme. Rabín odriekaval posledné slová modlitby. Ariho priatelia sa pomaly rozpŕchli. Nemalo zmysel dlhšie zostávať. Zostala tam len Ziva a Michael.

„Ziva, zomrel v mene svojej krajiny.“ Jeho hlas bol jemný. S citom ju ku sebe otočil. Neodpovedala mu. V hlave sa jej hemžili otázky. V mene krajiny? Ktorej krajiny? Izraela? Nie. Jej brat nezomrel v mene svojej krajiny. Zomrel lebo ho trýznili. Škrtili ho. Mossad. Na čele s ich otcom. Michael sa dotkol jej tváre ale ona sa od neho odvrátila. Podľa židovských tradícií položila na hrob svojho brata vetvičku a bez slova nasadla do auta. Potrebovala si utriediť myšlienky.

Video pokračovalo z domu, v ktorom kedysi bývala kompletná rodina. Dnes z nej zostala už len Ziva a Eli. Avšak medzi otcom a dcérou bolo príliš veľké napätie. A zo Zivinej strany aj čiastočná nenávisť. Jej otec ju obral o tú najdôležitejšiu osobu. O jej milovaného brata. Už niekoľko hodín bola zavretá v izbe, v ktorej pred niekoľkými rokmi bývala aj Talli. Až večer sa odhodlala pozrieť sa do Ariho izby. Bránili jej v tom spoločné spomienky. Chvíľu stála medzi pootvorenými dverami. Vošla do izby a porozhliadla sa. Videla toho malého chlapca, ktorý jej pred rokmi povedal, že by to nemalo byť tak, že sa narodili preto, aby sa stali „otrokmi“ ich otca. Ako veľmi si priala, aby to tak nebolo, aby to mohla zmeniť. Sadla si na Ariho posteľ. Aj keď to už bolo dávno, čo tu bol, ešte vždy cítila jeho vôňu. Snažila sa udržať na uzde svoje pocity, preto chcela odísť. Postavila sa z postele, ale zakopla o veľkú drevenú škatuľu. Nedalo jej to, musela sa tam pozrieť.

Z pod veka vytiahla pár starých fotiek, ešte jeho aj jej mamy, a taktiež aj fotky, keď boli Ari, ona aj Talli ešte deti. Medzi fotkami bola aj jedna, na ktorej boli všetci traja. Ziva a Ari boli na nej už starší. Talli na fotke pôsobila ako také malé, milé, ale roztopašné dievčatko. Všetkým trom v očiach hrali iskry. Ziva tú fotku odložila nabok od ostatných.
Okrem fotiek tam bol aj Ariho prvý nôž. Prstami prešla po jeho ostrých hranách, ale tak, aby sa neporezala. Ziva si pri tom spomenula na slová, ktoré jej Ari vždy opakoval, keď začínala v Mossade. „Vždy nos so sebou nôž.“ Tá veta sa pre ňu stala železným pravidlom.
Ďalšia vec, ktorú vytiahla, bol Ariho talit. Je to modlitebný odev, ktorý židia nosia počas rannej modlitby alebo čítania Tóry. Pod ním bolo v krabici aj niekoľko rôzne sfarbených židovských čiapočiek, takzvaných jarmuliek. Ziva vzala do rúk modrú kippu, čo je taktiež výraz pre túto čiapočku. Nevybrala si ju náhodou. Spolu s Talli mu ju uplietli a darovali pri príležitosti Ariho bar micvy. Jemne prešla prstami po ručne upletených hviezdach na jarmulke. Pamätala si, ako sa na tom s Talli natrápili. Ich ruky niečo také ako štrikovanie a háčkovanie vtedy ešte nepoznali. Ale netrvalo im dlho, kým prišli na to, ako sa robia „očká“ a „háčiky“.
V rukách obrátila čiapočku. Bola prekvapená. Zo spodnej časti bola látka kippy iná. Bola omnoho hrubšia ako by mala byť. Ziva prešla prstami po švíkoch. Prstami nahmatala na jarmulke malý záhyb. Opatrne z diery vybrala malý predmet. Prekvapilo ju, keď zistila, že je to USB kľúč. Prešla ku Ariho stolu, zapla jeho počítač a vložila doň ten nájdený kľúč. O pár sekúnd sa na obrazovke objavila ikonka s možnosťami, čo má s tým súborom počítač spraviť. Klikla na „otvoriť.“

Na obrazovku počítača vyhodí niekoľko súborov. Ani jeden nie je zaheslovaný. Všetko sú to videá. Ziva klikne na ten časovo posledný. Objaví sa video, na ktorom je Ari. Jeho pohľad bol smutný, bol zničený, zlomený. Chvíľu sa len cez obrazovku „pozeral“ na Zivu. Akoby premýšľal čo povedať. Našiel tých pár slov.
„Ziva. Moja milovaná Ziva. Moja milovaná sestra. Sprav, čo ti hovorím, aj keď som už mŕtvy. Pokiaľ sa na toto video pozeráš ako prvé, prestaň. Začni od toho prvého. Nájdeš v nich všetky odpovede na svoje otázky, na tie, na ktoré som ti ja už nestihol odpovedať.“ Ziva ho poslúchla. Vypla to, a zapla video, ktoré malo najstarší dátum. Po spustení vidí na videu Ariho a Caittlin. Podľa údaju o čase, vie, že video pochádza ešte z obdobia, keď boli obaja v Anglicku. Z obdobia, keď boli šťastní. Vidí, ako sa objímajú, pozerá sa, ako sa spolu smejú, vidí, ako sa bozkávajú na trávniku pred školou v Edingburghu. Vo videu je aj niekoľko ich spoločných záberov. Po pár minútach video končí Ariho úspešným ukončením štúdia.

Ziva klikla na ďalší súbor. Nasledujúce video je už po Tallinej smrti. Prekvapivo zisťuje, že Eli navštívil Caittlin v hoteli, počas jej jednej návštevy v Izraeli. Jej abba dal Caittlin priamo najavo, že vie o jej tehotenstve. Ešte v ten deň odišla do Ameriky. Až z lietadla volala Arimu, že je tehotná, a že sa o to dieťa bude starať on. Ziva si spomenula na rozhovor, kedy jej to oznámil Ari. A taktiež aj na to, ako vtedy na smrť vystrašila Caittlin, keď ju čakala u nej doma. Až teraz si uvedomila, ako veľmi sa mýlila. To jej otec prinútil Kate, aby sa vzdala svojho dieťaťa.
Po ďalšom kliknutí nasleduje video z nemocnice, keď sa narodil Shalev. Pár minútové video pokračuje z Ariho domu v D.C. Bol tam celý ich rozhovor predtým, ako si Ziva šla oddýchnuť. Nahratých bolo aj niekoľko minút počas toho, keď ona spala. Ari sa po celé tie hodiny od Shaleva nepohol. Či malý spal, alebo plakal, Ari bol stále pri ňom. Ako správny otec. Bol to len jediný deň, kedy bol Ari so svojím synom. Vlastne nie deň. Dostali len pár spoločne strávených hodín. Viac nedostali.

Počas ďalších minút si Ziva spomenie na Deeninu a Shalevovu smrť. Nestačí, že to vidí vo svojich myšlienkach, ešte sa na to aj pozerá. Pohľad na horiace telá jej priateľky a synovca ju ničí. Zožiera. Ari sa po ich smrti vrátil do Ameriky. Dostal príkaz od Hamasu, že sa má sústrediť na jedného agenta z NCIS. Ari ho niekoľko dní sledoval. Potreboval zistiť, aké má zvyky, čo robí po práci. Vo videu bolo jasne vidno, ako Hamas na Ariho tlačí. Chceli mať Jefreyho z krku čím skôr. On totiž išiel po tom ich. Ari ho plánoval uniesť. Chcel splniť rozkaz. Neplánoval ale, že sa s ním na ulici ukáže aj Caittlin. Nebolo pre neho ťažké uniesť ich oboch.
Video pokračovalo naďalej tým, ako Ziva sledovala videá na USB kľúči z Ariho kippy. Doteraz bolo v tých videách len zopár slov, no teraz nasledovala hádka. Caittlin s hrôzou zistila, že ju Ari uniesol.

„Čo to robíš Ari?!“ Skríkla naňho. Chcela sa pohnúť, ale nemohla. Mala zviazané ruky aj nohy.
„Buď ticho Caittlin!“ Ju naozaj uniesť nechcel. Nechcel ju už nikdy vidieť. Ale nemal na výber. Nemohol uniesť len toho muža, keď tam bola aj ona. Nechcel jej ublížiť. Chcel len, aby bola ticho, aby mohol zistiť, čo o ňom vie ten Američan. „Nemala si tu byť.“ Pozrel sa na ňu. V tom momente pocítil zlosť.
„Čo to má znamenať Ari? Nemal by si byť niekde inde?“ Kate vyzerala zúfalo. Ničomu nerozumela.
„Buď ticho, Kate! O chvíľu sa prebudí.“ Ari párkrát prefackal zbitého agenta.
„Čo od nás chceš?“ Neodpovedal jej. „Ari, čo chceš?!“ Jefrey sa začal prebúdzať, zareagoval na krik, ale Ari ho udrel opäť do hlavy, až omdlel.
„Pýtaš sa, čo chcem? Tak ti to poviem, Kate!“ So zlosťou v očiach ju prebodával. „Chcem späť svojho syna a svoju priateľku! Chcem ich oboch späť! Ale vieš čo, Kate,“ chytil ju za vlasy, „to sa už nedá.“ Pustil ju.
„Pp….priateľku?“ Tá veta ju zmiatla. Nečakala, že Ari si tak rýchlo nájde niekoho iného. Ale oveľa zmätenejšia bola z toho, čo povedal potom. „Ako to myslíš? Ari, kde je môj syn?!“
„Ty máš odvahu nazvať Shaleva svojím synom?“ Strelil jej facku. „Myslíš si, že máš právo nazvať sa jeho matkou, potom, čo so si sa ho vzdala?“ Opäť ju udrel. Tento krát dvakrát.
„Prestaň, Ari! Dosť! Kde je môj syn?“ Neudrel ju, ani sa k nej nepriblížil. Iba sa na ňu díval. Kate videla zdesenie v jeho očiach. „Povedz mi, kde je môj syn! Ari odpovedz mi! Čo si mu spravil?“ Bola ako omámená. Prebrali ju až jeho slová. Ľadová sprcha by bola príjemnejšia.
„Je mŕtvy. Obaja sú mŕtvi.“
„Čo to hovoríš?!“ Nechcela si priznať význam tých slov.
„Hovorím, že Shalev aj jeho matka sú mŕtvi!“ Kate myklo. Jeho matka? Jeho matka je predsa ona.
„Nie, nie, nie. Nie! Kde je môj syn, Ari? Komu si ho dal? Kto je tá žena?!“ Mozog začal chápať.
„Náš syn je mŕtvy, Caittlin!“ Nechcel ju znovu udrieť, tak si vybíjal zlosť na Jefreym. „Je mŕtvy!“
„Nie, to nie je pravda!“ Bolo ťažké priznať si, že urobila chybu. Aj keď nie dobrovoľne. Z očí jej tiekli slzy
„Je to tvoja vina.“ Na Jefreyho tvári pristál ďalší úder. „Ty si ich zabila. Je to tvoja vina.“ Ari si sadol na zem. Premáhal sa, aby sa nerozplakal.
„Tak moja vina? Dala som ti môjho syna, aby si sa o neho postaral! Nedokázal si ho ani len uchrániť, Ari! Zabil si naše dieťa!“ Plakala. Už aj srdce pochopilo, že ich syn je navždy preč. Chcela si udrieť, ale lano na jej rukách jej v tom bránilo.
„Robil som, čo som mohol! Našiel som mu matku! Snažil som sa, aby prežil! Chcel som, aby žil! Mohol byť ešte nažive, keby si sa ho nevzdala!“ Neovládol ten hnev a opäť ju udrel. Až tak, že omdlela. Ešte párkrát jeho hnev schytal aj agent, ktorého sledoval. Potom si sadol vedľa zviazanej Kate a rozplakal sa. Tak strašne ju vinil z ich smrti. Chcel na to zabudnúť. Už nikdy ju nechcel stretnúť, nebyť dneskajška. Nebyť toho agenta, možno by sa tá bolesť časom stratila. Na to ale už nikdy nedostal odpoveď. O pár hodín neskôr vyhodil Jefreyho na ulici a Caittlin zaviezol ku nej domov. Stále bola v bezvedomí.

To bol koniec ďalšieho súboru. Zostávali už iba dva. Jeden, na ktorom sa jej prihováral Ari, a druhý, ktorý ešte nevidela. Keby nemala výcvik z Mossadu, asi by dostala infarkt, keď sa pozerala na jednostranný rozhovor Ariho a ich otca. V sídle Mossadu. Ziva nevedela, že Ari bol v Izraeli.
„Ako pokračuje tvoja misia v Hamase?“ Ari mu bez odporu odpovedal.
„Všetko je v poriadku, nemajú podozrenie.“
„Dostal si nejaké rozkazy?“
„Hamas chce odstrániť jedného amerického agenta.“ Eli bol nadšený, všetko išlo podľa jeho plánov.
„To je dobre. Mossad má záujem tiež o jednu z nich.“
„Jednu?“ Pozrel sa mu do očí. Našiel v nich odpoveď. „Abba..“
„Čo, Ari?! Je to tvoj trest! Zradil si svoju rodinu! Zradil si Mossad!“ Udrel ho. Ari sa ani nepohol. „Urobíš, čo som ti povedal. Zabiješ Caittlin Toddovú. Len tak dokážeš svoju lojálnosť ku Mossadu. Rozumel si?!“
„Áno, abba.“ Ari by ho najradšej na mieste zabil. Ale nemohol. Namiesto toho si chystal veci na návrat do Ameriky. Tým sa skončilo ďalšie video. Zostalo už iba to posledné, ktoré bolo vlastne aj prvé. Ziva naň dvakrát klikla.

Video nepretočila, nechala ho spustené od začiatku. Znovu prežívala muky, keď počula hlas svojho brata.
„Ziva. Moja milovaná Ziva. Moja milovaná sestra. Sprav, čo ti hovorím, aj keď som už mŕtvy. Pokiaľ sa na toto video pozeráš ako prvé, prestaň. Začni od toho prvého. Nájdeš v nich všetky odpovede na svoje otázky, na tie, na ktoré som ti ja už nestihol odpovedať. Ak si už ale všetky videla, tak ma počúvaj. Keď sa na toto pozeráš, som už mŕtvy.
Chcel som, aby si sa dozvedela pravdu. Ziva, náš abba nie je dobrý človek. Nedá sa mu veriť. Kvôli nemu som prišiel o syna, matku a dve ženy, ktoré som ľúbil. Len kvôli jeho túžbe, mať špióna v Hamase. V mene Mossadu som zabil veľa ľudí, veľa nevinných ľudí. Nesprav rovnakú chybu. Máš veľa priateľov v Amerike. Máš tam priateľa. Viem o vašom vzťahu od začiatku.
Ziva, celý svoj život som sa ťa snažil chrániť, lebo som ťa nadovšetko ľúbil. Vráť sa do Ameriky ako vztyčný dôstojník. Riaditeľka NCIS ti môže pomôcť. Je to jediná možnosť, ako ťa udržať nažive. Nikdy nezabudni, že ty a Talli ste tie najlepšie sestry, aké som mohol mať. Nech ma zabil ktokoľvek, netúž po pomste. Ak by si to musela byť ty, neviň sa z toho. Obaja vieme, ako to je. Nemáš na výber. Nemôžeš si vybrať. Ja som si nemohol, ale prosím, ty nájdi cestu, aby si prežila. Pamätaj, čo som ti vždy hovoril. Vždy nos so sebou nôž. Vždy a navždy, Ziva.“

Tými slovami sa skončilo posledné video na kľúči. Ziva bez mihnutia oka pozerá na čiernu obrazovku Ariho počítača. Chcela tiež zomrieť. Vytiahla svoju zbraň a priložila si ju ku hlave. Pomaly ukazovákom pravej ruky stláčala spúšť, keď náhle celou silou hodina zbraň o stenu pred sebou. Zbraň po náraze vystrelila. Guľka preletela okolo Zivinej hlavy a obtrela sa o jej pravé ucho. Guľka sa zastavila v stene na druhej strane. Spod čiernych kučeravých vlasov sa spustil tenký potôčik krvi. Ziva sa naštvane udrela. Vzala si spoločnú fotku, na ktorej bola so svojimi súrodencami a odišla z Ariho izby. Ešte predtým, ako sa zabuchli dvere, povedala: „Nenechám ho vyhrať!“ Vtedy tam bola naposledy.

poviedka 31
Už ubehol mesiac od Ariho pohrebu, kým sa konečne odhodlala odpovedať na zmeškané hovory. Volal jej on aj Jenny. Najskôr vytočila jeho. Po krátkom zazvonení zdvihol.„Konečne si mi zavolala.“ Kort nebol v ľahkej situácii. Vedel, že Ari zabil americkú agentku, ale taktiež vedel, že to bol brat jeho priateľky. Okrem toho nevedel kde je, a či sa vôbec vráti. „Robil som si starosti.“
„Viem sa o seba postarať.“ Ziva sa na ten rozhovor vôbec netešila. Nevedela, čo vie, a už vôbec, čo mu má povedať. Vyhýbala sa všetkým svojim kontaktom v Ameriky. Ibaže Američania neboli jediní, s kým nehovorila. Odmietala hovoriť s Adamom, Monique, Michaelom, ale predovšetkým so svojím otcom. Od pohrebu s ním neprehovorila. V podstate tento telefonát sú jej prvé slová od bratovej smrti.
„Áno, vieš. Mali by sme sa porozprávať.“ Kort naozaj nevedel, čo jej má povedať.
„Nie, Trent.“ Ziva dlho premýšľala nad tým, čo mu povie. Počula ho, ako si vzdychol, tak rýchlo dodala. „Nie takto. Mám tu ešte nejaké povinnosti. Ozvem sa ti, keď..“ Prerušil ju.
„Ešte stále si v Izraeli?“ Nečakal, že sa tam zdrží tak dlho.
„Áno.“ Pred domom práve zaparkoval Eli. „Trent musím končiť. Ozvem sa. Shalom.“ Ziva ukončila hovor ešte skôr ako jej stihol odpovedať. O chvíľu zišla do obývačky, pozdraviť otca.„Ziva,“ pobozkal ju na čelo, „mala by si si pobaliť veci. Zajtra odlietaš.“ Sadol si na gauč, ale jeho dcéra zostala stáť.
„O koho má Mossad záujem tentokrát?“
„Ty nejdeš na misiu. Nie, takú. Ideš naspäť do Ameriky.“
„Do Ameriky?“ Ziva sa mu pozrela priamo do očí.
„Mala by si sa ozvať riaditeľke NCIS. V rámci dobrých vzťahov medzi našimi agentúrami, budeš u nich pracovať ako styčný dôstojník.“ Eli sa na ňu pozeral s vážnou tvárou, bez jediného náznaku nejakých citov. „Až do odvolania.“
„Mám ísť do Ameriky?!“ Nechcela uveriť tomu, čo práve počula. Nevedela si predstaviť, ako tam príde a bude spolupracovať s agentúrou, v ktorej všetci nenávideli Ariho. Ale na druhej strane, by tým splnila jeho prianie. Nie Eliovo. Ale Ariho. Chcel, aby odišla z Izraela a žila ináč, ako musel žiť on.
„Je to rozkaz, Ziva. Požiadala o to Jennifer Shepardová.“ Eli sa postavil, musel sa vrátiť späť do práce. Potreboval svoju dcéru informovať o jej úlohe. Chytil ju za plecia a pozrel sa jej do očí. „Choď sa baliť. Michael ťa príde vyzdvihnúť a odvezie ťa na letisko.“ Opäť ju pobozkal na čelo a hneď potom odišiel. To bolo ich posledné stretnutie pred jej odchodom.Ziva bola v šoku. Prebralo ju až zvonenie telefónu. Ani sa nepozrela na display a zodvihla. Vedela, kto jej volá.
„Shalom, Jenny.“
„Ziva. Rada ťa počujem.“ Jenny ju naozaj rada počula, a ešte viac sa tešila na jej príchod, aj keď vedela, že Ziva by sa do Ameriky najradšej nevrátila.
„Aj ja teba. Eli ma už informoval. Zajtra odlietam.“ Na jednej strane bola nahnevaná, že sa tam musí vrátiť, ale na tej druhej… Bol tam predsa jej priateľ.. A bude ďaleko od svojho otca.
„Požiadala som tvojho otca o spoluprácu,“ Jenny vedela, že sa jej to nebude páčiť, a taktiež vedela, že s tým nebude súhlasiť, „Ziva, od tej noci si sa mi neozvala, preto som kontaktovala tvojho otca.“
„Nemusíš mi to vysvetľovať, Jen. Rozumiem. Ozvem sa ti, keď priletím.“
„Priletíš v sobotu, stretneme sa v pondelok v NCIS.“
„Budem tam.“ Jej budúca nadriadená vycítila, že sa chce na niečo spýtať.
„Ziva, pýtaj sa.“
„V ktorom tíme budem?“
„To ešte zatiaľ neviem. Dohodneme sa v pondelok. Shalom.“ Jenny radšej ukončila hovor.Ziva sa po ich rozhovore cítila zvláštne. Aj keď, ako sa ona, ako agentka najlepších tajných služieb na svete, sa môže vôbec nejako cítiť? Radšej svoje myšlienky „hodila“ za hlavu a išla sa baliť. Tentokrát ju nečakal pobyt v Amerike len na pár týždňov, ale na dlhú dobu, ktorá nebola presne ohraničená. Znovu išla niekam, kam nebude patriť, pretože je iná, bola iná a vždy sa bude od Američanov odlišovať.Tá Ziva, ktorá sa teraz dívala na obrazovku v MTAC-u, je už celkom iná. Síce v nej stále koluje izraelská krv, pocit pre povinnosť, ale teraz je už viac Američankou ako Izraelčankou. Už nie je taká divoká, naopak, skrotla, už nestrieľa na každého, ale vyšetruje, a hlavne, napriek všetkému, čím si prešla, ešte žije. Keby vtedy zostala v Izraeli, pravdepodobne by už bola mŕtva. Vždy, keď tam šla, a potom sa vrátila, bola zničená. Nikdy nič nepovedala, ale oni to vedeli.
Tony obzvlášť. Na nič z toho, čo videl, sa jej nepýtal. Pozeral, vnímal, ale nekládol jej otázky, aj keď bolo veľa vecí, na ktoré chcel poznať odpoveď. On čušal, ale Palmer to narozdiel od neho nevydržal.

„Ziva, ako si to zvládla? Tie všetky straty… A vôbec, tie všetky zmeny, ktorými si prešla.“ Abby na neho vražedne zazrela.
„Bola som na to cvičená, Jimmy. Mať pevnú vôľu. Jednou z vecí, ktorú ma v Mossade naučili, je byť spoľahlivou, vernou a zodpovednou. Prežiješ len vtedy, ak si určíš priority, prečo chceš žiť.“ Tonymu a McGeemu sa v hlave vynorili spomienky na vetu, ktorú im povedala v Somálsku: „Som pripravená zomrieť.“
„Stratila si už niekedy vôľu žiť?“ Po tejto vete sa na neho všetci, okrem Zivy, pozreli. Prebodávali ho pohľadom. Dvaja z nich si mysleli, že poznajú odpoveď, ale zistili, že sa mýlili.
„Raz. V Maroku.“ Jej odpoveď všetkých zarazila. Tim aj Tony čakali, že spomenie Somálsko alebo mu neodpovie.. Ale nečakali, že v Maroku to mohlo byť horšie.
„V Maroku? Čo sa stalo?“ Čiernovlasá vedkyňa nevedela, čo tým jej priateľka myslela. Ziva sa ku Maroku nikdy nevyjadrila.
„Abby, je to osobná záležitosť,“ ozval sa Ducky. Len on poznal odpoveď na tú otázku.
„Je tu niečo, čo si mi nepovedal, Duck?“
„Nič, čo by sa ťa týkalo, Jethro.“ Patológ rázne ukončil rozhovor. Ziva sa naňho vďačne pozrela. Smrť jej súrodencov bola príšerná ťažká, ale tá udalosť v Maroku, ju zlomila omnoho viac, než tie štyri mesiace, ktoré strávila v Somálsku. Ducky poznal pravdu a práve preto, ukončil ten rozhovor bez vysvetľovania.

Všetci sa opäť zamerali na obrazovku. Akurát v momente, keď si dobalila všetky potrebné veci. Do práce, ale aj súkromné, medzi ktorými bola aj fotka, na ktorej bola spolu so svojimi súrodencami. Skontrolovala, či má všetko. Všetko bolo prichystané, tak si prečítala pokyny, ktoré jej otec nechal v kuchyni na stole. Ziva otvorila obálku a vytiahla z nej papiere. Posadila sa na stoličku a zamyslene čítala rozkazy, ktoré dostala. Keď sa dostala na druhú stranu, došlo jej, že bude v Gibbsovom tíme. Hromadil sa v nej hnev. Ako keby nestačilo, že musí byť v Amerike, pracovať v NCIS, ešte má byť aj náhradou za Kate, v Gibbsovom tíme?! Chcela tie papiere roztrhať, ale ovládla sa. Prečítala si ich všetky. Na poslednej strane sa znovu zarazila, keď zistila, že v Amerike zostane možno dlhšie ako rok. Až do odvolania. Presne tak, ako jej to povedal Eli. Aj keď sa jej ten príkaz nepáčil, nepovedala ani slovo. Bol to príkaz, a ten treba splniť.

Video opäť prerušil text. „Nuž, život vie prekvapiť. Naozaj sa čudujem, že po tom, čo ste doteraz videli, tam ešte stále všetci dokážete vedľa seba sedieť, a naďalej ju považujete za svoju priateľku. Priatelia. To si ty určite nebola voči Rivkinovi. Dámy a páni nasleduje Zivin oficiálny príchod do Ameriky.“

Presne tak, ako bolo vo videu napísané, nahrávka pokračovala z letiska v Tel Avive. Ziva vykladala svoju batožinu z auta, keď pri nej zastalo čierne SUV. Vystúpil z neho Michael.
„Otec ti nepovedal, že po teba prídem?“
„Nepotrebujem šoféra.“ Vzala si tašku a kufor a zamierila ku lietadlu.
„Ale potrebuješ,“ prinútil ju zastaviť, „niekoho.“ Odhrnul jej vlasy z tváre.
„Nie, nepotrebujem.“ Nemienila mu povedať, že ona toho „niekoho“ má.
„Chceš mi povedať, že nepotrebuješ ani toto?“ Rivkin ju silno držal, kým ju bozkával. Robil si na ňu nároky.
„Od teba nie!“ Ziva sa od neho vytrhla. O sekundu na to, Michael pocítil jej hnev, na svojom najcitlivejšom mieste. Snažil sa nepripúšťať si bolesť, ale stálo ho to veľa síl. Ziva bez slova nasadla do lietadla, kým Rivkin krívajúc nasadol do auta. Onedlho na to lietadlo vzlietlo.

Po tejto scéne nasledoval až záber z letiska vo Washingtone. Mladá Izraelčanka prešla pasovou kontrolou, vyzdvihla si batožinu a nasadla do svojho auta, ktoré ju už čakalo pred letiskom. Kľúč od neho mala v obálke s pokynmi, ktorú jej dal abba. Medzi pokynmi bola aj adresa bytu, v ktorom mala vo Washingtone bývať. Adresu poznala, a vedela, že v tej oblasti sú len domy. Potešila sa, že aspoň vtom jej vyšli v ústrety. Vždy bývala radšej v dome, ako v tesných, uzavretých priestoroch v bytoch.
Už štartovala, chcela sa čím skôr dostať do svojho nového bydliska. Bola po tom nekonečnom lete príšerne unavená a chcela si cez víkend ešte dostatočne oddýchnuť, pred svojím nástupom do NCIS.

Video bolo opäť prerušené. „Zivine zabývanie nie je vôbec dôležité. Pozrieme sa na koniec jedného zo Ziviných románikov a potom na jej príchod k vám do NCIS.“

Tony stlačil Zivinu ruku silnejšie, keď jeho mozog pochopil, že práve v tom období sa rozpadol jej vzťah s Kortom, a len niekoľko mesiacov na to, sa začal vyvíjať sľubný vzťah s ním. Nejedenkrát si vyčítal, že sa jej vtedy len tak vzdal, a odvtedy sa vzťah medzi nimi nadobro zmenil. Sú skvelí priatelia, kolegovia, ale on cíti, že tá dôvera je z jej strany naštrbená. Vidí na nej tie zmeny, ktorými si prešla, cíti tú bolesť, keď sa zachvela pri hrôzach z jej minulosti, a vie, že táto nočná mora sa ešte ani zďaleka nekončí. Pozrel sa na ňu, znovu mala nasadenú tú masku na tvári. Keby ju nepoznal, myslel by si, že nemá city. Ale on ju pozná, a vie, že práve city sú ten problém. Ovplyvňujú ju celý život. Znovu jej stisol ruku. Tento raz sa na neho pozrela a usmiala. Nebol to taký radostný, šťastný úsmev, ale vyjadrila ním všetko, čo chcela. Aj keď sa minulosti nikdy nezbaví a bude vždy patriť do jej budúcnosti, ona im dáva nádej. Tony jej nič nepovedal, len sa na ňu, takmer nebadane, tiež usmial.
Gibbs ich oboch pozoroval. Čakal, že DiNozzova talianska výbušná povaha sa prejaví po posledných minútach. Ale omnoho viac ho znepokojoval fakt, že existuje niečo, čo vie o Zive len Ducky. Musí to súvisieť s jej zdravím, pomyslel si. Letmo sa na ňu pozrel. Čakal, si sa obzrie, ale Ziva kľudne sedela v sedadle a pozerala na obrazovku. Ziva vo „filme“ sedela na streche, na ktorej zomrela Caittlin. Gibbs sa zahľadel na obrazovku tiež.

Všetci upreli pohľad na obrazovku, pretože Ziva sedela presne na tom mieste, na ktorom zomrela Caittlin. Vo videu to bolo len pár minút, ale Ziva vedela, že vtedy tam strávila celý deň. Chcela tam len položiť kvety, ale zdržala sa až do večera. Pozerala sa na strechu, z ktorej jej milovaný brat vystrelil. Myslela si, že keď sem príde, pochopí, čo sa stalo, ale nestalo sa tak. Keď už zapadlo slnko, postavila sa a odišla. Bol čas zmeniť svoj život, prispôsobiť sa novým podmienkam. A tak sa rozhodla.

Vo videu nasledoval rozhovor Korta so Zivou. Podľa toho, čo mala oblečené, vedeli, že zo strechy išla hneď za ním. Kort jej pokynul rukou, aby sa posadila, kým on spraví čaj, ale Ziva ho zastavila.
„Nemusíš ho robiť. Nezdržím sa dlho.“ Kort počkal, či povie ešte niečo, ale ona sa na neho len pozerala. Inak, než pred Ariho smrťou. Nevydržal to, silno ju objal.
„Chýbala si mi.“ Stále ju objímal, ale Ziva sa k nemu nepritúlila.
„Trent, musím ti niečo povedať.“ Podľa jej tónu pochopil, že ju má pustiť. Pozrel sa jej do očí. „Chcem ukončiť tento vzťah.“
„Ukončiť?“ Nechápavo sa na ňu pozrel.
„Áno.“ Poznal ju a vedel, že to myslí vážne.
„Môžeš mi povedať prečo?“
„Nie.“ Ziva sa mu naďalej pozerala do očí, aj keď videla, čo s ním robí jej rozhodnutie.
„Ziva,“ podišiel bližšie k nej, jemne jej chytil hlavu a nežne hladil vlasy, „prečo? Čo sa zmenilo?“
„Budem pracovať vo Washingtone. Nemôžem nás ohrozovať vzťahom.“ Odvrátila od neho pohľad.
„Nikdy sme nemiešali do nášho vzťahu našu prácu! Vysvetlíš mi, prečo to teraz meníš?“ Zvýšil hlas.
„Vieš veľmi dobre o spolupráci Mossadu s CIA. Ale teraz ma poslali do inej agentúry. Moje rozkazy znejú jasne: ŽIADNY VZŤAH.“ Klamala mu. Mossad jej nedal rozkaz, či si má s niekým vybudovať vzťah, alebo naopak ukončiť. Mossad jej taký príkaz ani nemohol dať, lebo o vzťahu s Kortom nevedel. Ale ona tú „výhovorku“ použila, pretože očakávala, že Kort to bude rešpektovať.
„Ty s tým nič nespravíš?“
„Nie je to moje rozhodnutie.“ Na to odišla z bytu, ale Trent ju zastavil na schodoch.

„Počkaj, Ziva.“
„Načo to robíš, Kort?“
„Možno to nechcem skončiť.“
„TO?“ Ziva sa zhlboka nadýchla, kým pokračovala, „povedala som ti, že nesmiem mať vzťah. Je to príkaz, ktorý dodržím.“
„Tak potom sme sa nikdy nestretli.“ Bolo pre neho jednoduchšie povedať jej, že to on ju necháva ísť.
„Nepoznáme sa, nevideli sme sa, nestretli sme sa. Oficiálne aj neoficiálne. Zbohom Kort.“ Ziva sa nečakane naklonila k nemu a pobozkala ho. Hneď na to sa od neho odvrátila a odišla. Kort chvíľu stál na chodbe a potom so značným hnevom treskol dverami.

Keď sa Ziva na toto pozerala, opäť si uvedomila, že to ona je dôvod, prečo je Kort taký, aký je. Ona rozhodla za oboch. Neľúbila ho, ale on ju možno áno, aj keď jej to nikdy nepovedal. Bolo im spolu dobre, keď sa stretli. Ale po tomto rozchode, sa ich priateľstvo už nikdy nevrátilo. Vždy, ak sa ich cesty skrížili, obaja sa tvárili, že sa stretli až v NCIS. Jenny sa tak tvárila tiež, keď bol Tony v utajení. Ale nič z toho sa nedá vziať späť. Ublížila mu, a nikdy sa mu za to neospravedlnila. Rozhodla sa, že keď sa toto skončí, bude sa snažiť niektoré chyby zo svojej minulosti napraviť.

poviedka 32
Video pokračovalo, po Zivinom rozchode, v pondelkové ráno, 10-kilometrovým behom, ktorý bol pre čiernovlásku sviežim prebudením. Po rannej rozcvičke sa doma rýchlo osprchovala a šla do svojej novej práce. Pre väčšinu ľudí by to bol bežný kolobeh, ale nie pre Zivu Dávidovú, agentku Mossadu, styčnú dôstojníčku NCIS a v neposlednom rade pre dcéru Elia Dávida. Mossad..radšej sa nevracať ku spomienkam naň.Vystúpila zo svojho Mini a vstúpila do budovy. Už vedela kam má ísť, bola tu predsa pred pár týždňami. Znovu sa jej vynorili spomienky. Zahnala ich do kúta, ako všetky, ktoré nejako súviseli s jej rodinou. To boli takmer všetky. Poobzerala sa, či je tam niekto z ľudí, s ktorými sa už stretla. Nikto tam nebol, predsa len mali ešte čas. Ziva medzitým vybrala mikrofóny a ploštice z Tonyho stola, spod McGeeho klávesnice a Katinej tlačiarne. Poslednú plošticu vybrala z Gibbsovho koša na odpadky. Dala ich tam pred niekoľkými mesiacmi, vtedy, keď bolo ešte všetko ako tak v poriadku. DOSŤ! Ziva si strelila zaucho, stále si vsugerovala myšlienku, že to je už dávna minulosť, a posadila sa za Katin stôl.Keď sa na to Ziva teraz pozerala, na jej tvári sa objavil úsmev. Okrem Tonyho to nikto nechápal. Vtedy to však videl len z jeho pohľadu, a teraz si pripadal ako úplný idiot, keď sa na to pozeral zo „Zivinho pohľadu“.Tony vyšiel z výťahu, v ruke držal holiaci strojček a behal ním po brade hore dolu. Keď vošiel ku svojmu stolu vypol ho a zašomral si.
„Došľaka s pondelkami,“ zhodil zo seba košeľu, „došľaka s mastným buritom, ktorého sa človek napchá po uši, som ako mastná buritová baktéria.“ Nalial si do hrnčeku vodu a kefkou si čistil zuby. „Dnes som nemal ísť do práce. Až ma Gibbs uvidí..“ Počas celého Tonyho monológu sa neho dívala s nohami vyloženými na Katinom stole.
„Zhrozí sa rovnako ako ja, agent DiNozzo.“ Ako náhle začul jej hlas, pomaly sa na ňu otočil. S kefkou v ústach. „Pracuješ v prestrojení bezdomovca?“ Po chvíli sa spamätal a vybral si z úst kefku.
„Nechceš mi povedať, čo tu znovu robíš?“
„Čakám.“
„Na čo?“
„Aby som pracovala. Všetci chodíte takto neskoro?“
„Je sedem hodín ráno.“
„V Mossade začíname ráno o piatej.“ Usmiala sa na neho tým svojím typickým pohľadom zvádzania, ktorý ovláda každá agentka aj agent v Mossade.
„Dobre. Opýtam sa ťa ešte raz,“ podišiel ku Katinmu stolu, „Čo tu dofrasa robíš, Ziva?“ Stáli oproti sebe.
„Chápem, Gibbs ti nepovedal.“
„Čo mi nepovedal?“ Tony sa zatváril nechápavo.
„Mossad ma pridelil k NCIS ako styčnú dôstojníčku. Budeme spolu pracovať.“
„Gibbs o tom vie?“ Teraz sa zatvárila nechápavo ona.
„Bola by som tu, keby o tom nevedel?“ Obaja sa zasmiali. Ziva sa dotkla jeho tváre. „Ešte by si si mohol urobiť niečo s vlasmi. Trčia ti ako sviňopras..chyba..sviňobraz..ten malý živočích s pichliačmi na hlave.“ McGee jej pomohol.
„Dikobraz.“ Ziva sa mu poďakovala a vzala mu jeden hrnček s kávou, ktorý práve priniesol.
Každý jeden v MTAC-u dusil smiech. Napriek situácii, kvôli ktorej sa vracajú do minulosti, panovala teraz veselá atmosféra. Každý sa zabával na Tonym a Zive. Ich myšlienky prerušil McGeeho hlas, keď sa pýtal Tonyho, čo robí Ziva v NCIS.
„Čo tu robí?“ Tony len pokýval plecami. Ziva ich nenechala dlho na pokoji.
„Máte od toho niekto kľúč?“
„To je Katin stôl.“ Vtedy každý smútil za Caittlin a príchod Zivy bol pre nich niečo celkom iné. Lebo ona bola iná. Keby sa bola vtedy hneď vrátila, nikto by si na ňu na ďalší deň nespomenul, ale ona vďaka Jen zostala a stala sa súčasťou ich rodiny. Teraz by si už nikto nevedel predstaviť život bez nej.
„Ale ak mám patriť do vášho tímu, rada by som sa tu trocha..“
McGee bol znovu zarazený. „Ty ideš k nám?“ Ona v ich tíme? To si celkom nevedel predstaviť. Je pravda, že na dvoch bolo veľa práce, ale Ziva?
„Áno.“
„Tebe to Gibbs povedal?“ Tim sa obrátil na Tonyho. Čakal, že mu dá nejaké vysvetlenie.
„Nie.“ Akurát si zapínal gombíky na košeli, keď mu odpovedal. Ziva sa postavila a podala im svoj rozkaz o pridelení, ktorý podpísala Jenny. Tony ho hneď schmatol.
„Myslíš, že o tom Gibbs vie?“
„To dúfam. Pretože osobné veci mám už na ceste z Tel Avivu do Washingtonu.“
„Na tvojom mieste by som nevybaľoval hriankovač, kým príde.“ Ziva už bola netrpezlivá. Nečakala, že hneď prvý deň v práci sa takto vyvinie. Myslela si, že Jen už všetko zariadila.
„A kedy príde?“ Práve vtedy z výťahu vyšiel Gibbs.
„Je tu.“ Ziva sa mu okamžite vybrala naproti. V momente na to, si už podávali ruky. Gibbs sa na ňu priateľsky usmial.
„Ziva,“ obom sa v hlave premietali obrazy z tej noci, keď zomrel Ari, „Čo tu robíte?“
„Teším sa, až budem členkou tímu.“ Neuhla pohľadom, pozerala sa priamo naňho. On jej ten pohľad opätoval. Po tej krátkej chvíli bola ešte viac zmätenejšia ako predtým. Gibbs išiel za riaditeľkou a nič jej nepovedal. Vo videu bolo aj pár nasledujúcich sekúnd, keď si Ziva pripadala ako konina. Posadila sa naspäť na stoličku a čakala.
Gibbs čakal, že tam bude aj jeho rozhovor s Jenny, ktorý prebehol práve tu v MTAC-u, ale na DVD-čku vôbec nebol. Nasledoval rozhovor Zivy s Tonym, počas čakania na verdikt.„Nechceš niečo na čítanie?“ Tony ju oslovil prvý. Nevedel tam len tak sedieť, a nič jej nepovedať. Niečo ho na nej lákalo. Niečo na nej bolo iné, a to ho fascinovalo. Nie. ona ho priťahovala.
„A čo máš?“ Bola jej stručná, jasná odpoveď. Nepotrebovala to viacej rozoberať. Bola to odpoveď, z akej bol úžitok. Tak ju to učili v Mossade. Keď prišla do NCIS, pochopila, že nie všade sú cvičení rovnako.
„GSM. To je pánsky časopis. Ženy si v ňom vždy niečo nájdu.“ O chvíľu na to Ziva vytiahla zo svojho batoha rovnaký časopis, aký jej ukázal Tony.
„Čítala som ho v lietadle. Pekný článok na strane 57. Podľa mojich skúseností, to vždy zaberie.“ Tony práve prekonal infarkt. Čakal by čokoľvek, ale rozhodne nie, že Ziva ten časopis čítala tiež. Jeho rozjímanie nad stranou 57 prerušila až papierová loptička, ktorá pristála na Tonyho temene hlavy. Ziva sa hneď postavila, keď zbadala prichádzať Gibbsa.To, čo nasledovalo potom na DVD-čku nebolo, ale ani nemuselo, všetci, ktorí tam boli, si to pamätali. Gibbs bol znovu prekvapený, čakal, že „X“ tam dá jeho rozhovor so Zivou vo výťahu, ale ten tam tiež nebol.

Video pokračovalo až v momente, keď sa tím chystal do terénu, ale Gibbs ešte predtým vyzval Zivu, aby odovzdala všetky svoje zbrane. Ziva mu neochotne podala obe svoje zbrane, aj keď sa bez nich cítila, ako keby nemala ani ruky. Ale keď si vypýtal jej nôž, na chvíľu zaváhala. Spomenula si na Ariho slová, ktoré jej povedal aj vo videách, už po jeho smrti: „Vždy nos so sebou nôž.“ Podala mu ho ale Gibbs jej ho hneď vrátil. Riešili vtedy prípad z občianskej vojny. Vtedy zachránila Duckymu život a tým si ešte viac získala Gibbsovu dôveru. Ale taktiež aj na smrť vystrašila Tima a Tonyho, keď šoférovala. Dupla na plyn, keď jeden z nich spomenul jej otca. Počas prvých týždňov ju Abby citeľne neznášala, ale to sa onedlho zmenilo. Medzi Zivou a Timom to šlo celkom dobre, bol prvý, kto jej povedal, že je rád, že je v ich tíme. Ich vzájomné priateľstvo sa začalo hneď počas tohto prvého prípadu. Po pár dňoch vyšetrovania Gibbs vrátil Zive jej zbrane. Nikdy to rozhodnutie neľutoval, lebo vďaka tomu, ešte Ducky žije.

Priebeh vyšetrovania taktiež na DVD-čku chýbal, aj to, čo sa stalo v Manasase, ale nechýbal tam rozhovor, ktorý prebehol večer v deň, keď bol už prípad ukončený a všetci už dávno boli doma. Okrem Zivy a Gibbsa. Zapla lampičku na Katinom stole, keď okolo nej prechádzal Gibbs.
„Je preč, Gibbs. Myslím, že Kate by nebola proti.“ Neodpovedal jej, ale to na Leroya Jethra Gibbsa nebolo nič neobvyklé. Aj bez slov s ňou súhlasil. Ziva prišla za ním s veľkým skicárom, kde boli nakreslení jej najbližší priatelia, vrátane Gibbsa. Ten však nevedel, že predtým, než mu ho Ziva dala, odtiaľ vytrhla kresbu, na ktorej bol Ari spolu s ich synom. Ziva si ten obrázok odložila. Ziva mu podala skicár a odišla. Prvé dni v práci zvládla celkom dobre.

Počas prvých mesiacov bolo veľa práce, zo strany spolupracovníkov značná nedôvera, pretože mať v tíme človeka, ako je Ziva, bolo pre všetkých náročné, ale postupom času si Izraelčanka získala ich dôveru, rešpekt a priateľstvo. Nebolo to hneď, to nie, ale to predsa ani nie je podstatné. Dôležité je, že tu teraz sedí medzi nimi, všetci sú tu pre ňu, aj napriek jej minulosti. Oni sú jedným z mála ľudí, za ktorých je vo svojom živote vďačná. Pozrela sa na Tonyho práve v momemte, keď sa na obrazovke objavili oni dvaja, keď riešili vraždu nájomných vrahov, keď boli Ziva s Tonym na pár dní Jean Paul a Sofie.

poviedka 33
DVD-čko pokračovalo, keď tím dostal nový prípad. Riešili vtedy vraždu zabijakov. Mŕtve telá Jeana Paula a Sofie priviezla do pitevne NCIS mestská polícia. Ducky s Palmerom začali pitvu a tím vyšetrovanie. Vďaka Timovým „kúzlam“ zistili, že Renieroví mali rezervovanú izbu v jednom z najluxusnejších hotelov vo Washingtone. Vedeli tiež, že niekto si ich služby opäť objednal. Otázka bola, prečo ležali ich telá na Duckyho pitevnom stole? Nevedeli sa pohnúť, tak Ziva navrhla svoj nápad.„Mohli by sme byť s Tonym v utajení,“ povedala, keď nenašli žiadne ďalšie informácie, ktoré by im pomohli. Okrem toho, Zive to už chýbalo. Byť v utajení. V Mossade bola neustále, a tu, v NCIS doteraz vôbec.
„Oooh. To nie je dobrý nápad, šéf.“ Tony nemal chuť hrať sa na šťastného manžela. A vraha.
„Prečo nie?“ Pozrel sa na oboch, a keďže nepočul žiadne dôvody, prikázal Timovi, aby v mene Renierovcov potvrdil ich rezerváciu.
„Super. To bude skvelý víkend. Strávený zavretý v hotelovej izbe.“
„A predstieraním sexu.“ Ziva sa na neho zaškerila. Obaja si šli domov pobaliť veci. O pár hodín neskôr, už boli v utajení.Tony sa zoširoka usmial. Spomenul si na všetko, čo sa v tej izbe stalo. Na jeho „koleno“, Zivinu obľúbenú polohu, ich prvý bozk. Tam sa to všetko začalo. Myslel si, že Ziva to cíti rovnako.Video pokračovalo z hotelovej izby, v ktorej boli Renierovci ubytovaní. Tony si ani len nestihol vybaliť všetky veci, a už ho čakala náročná úloha, predstierať sex so svojou „manželkou“. Oveľa jednoduchšie by to pre neho bolo, keby ho nemusel predstierať, ale naozaj by sa milovali. Ich úloha ale bolo jasná, a obaja rešpektovali Gibbsove striktné pravidlá. Preto, keď prišli, Tony sa poobzeral po izbe, kým Ziva vyšla z kúpeľne v zelených saténových šatách. Odtiahla ho od baru. Začala ich úlohu.„Zrejme nemáš záujem o prémiové kanály.“ Tony len ťažko ovládal svoje telo, keď na neho Ziva upierala pohľad. Zvádzala ho očami.
„Teraz mám záujem len o jedno.“ Len vďaka svojmu výcviku sa vedela ovládnuť, aby ho nezviedla úplne. Nateraz malo postačiť hrať sa s ňou. Ziva bola nadšená, že je konečne v utajení. Na jednej strane to bol prejav Gibbsovej dôvery, a na druhej sa konečne cítila užitočná, keď jej s ich tajnou úlohou stúpol v krvi adrenalín. Pár dlhých sekúnd sa dívali jeden druhému do očí, až kým Ziva nezačala hru. Natiahla sa bližšie k nemu a začalo ho vášnivo bozkávať. Tony, s jeho talianskými koreňmi dlho neotáľal. Ale Ziva bola o krok vpred. Kým on sa len naladil na jej pery, ona už zo seba zhodila šaty.Ziva nebola vôbec pokojná, keďže si uvedomovala, že nech jej tieto DVD-čka poslal ktokoľvek, vie o nej úplne všetko. Drvivá väčšina jej minulosti bola zlá, a ak si niekto myslí, že sa to zmenilo po jej odchode z Izraela, tak sa veľmi mýli. To, čo ju najviac zlomilo, ešte len príde, a ona vie, že to príde, a že ju to zlomí znovu. Iba si nie je istá, či zvládne Maroko aj druhýkrát. Aj preto sa nechcela pozerať na jej utajenie s Tonym. Ale nedalo sa tomu vyhnúť. Musí tu sedieť až do konca, aj keď by oveľa radšej pátrala po „X“. Lenže Gibbsov pohľad bol neoblomný. Preto znovu otvorila oči. Ale priala si, aby ich nechala zatvorené, keď na obrazovke zbadala, ako na nej leží Tony. Lenže o minútu na to, už bola hore ona.

„Teraz chcem byť hore ja.“
„Nie je to zlé.“ Bolo očividné, že Tonyho už zlá nálada prešla, keď videl Zivu polonahú. Ziva jeho narážky skľudnila úderom do intímnych partií. Tony musel silno zaťať zuby, aby nevykríkol od bolesti, keďže boli v utajené a nevedeli, či sú sledovaní. S bolesťou v hlase sa jej spýtal, za čo to bolo. Odvetila mu, že už vie, že to, čo cítila na svojom tele, nebolo jeho koleno. Pobozkala ho a znovu si vymenili miesta. Takto to trvalo asi hodinu. Pár hodín leňošili v posteli, keď predstierali oddych po milovaní.
„Zlatko, vieš čo by som teraz potreboval?“ Tony si naozaj nemyslel, že hranie bude pre neho až také vyčerpávajúce. Nebol dôchodca, ale oproti Zivinmu mladému telu bolo to jeho v nevýhode. Bol spotený ako myš, smrdel, čo mu jeho kolegyňa aj dala najavo, keď si k nemu pričuchla.
„Dezodorant?“ Podpichla ho.
„Viac by ma teraz potešila masáž chrbta.“ Ziva mu vyšla v ústrety.
„Dobrý nápad. Prečo si neľahneš na brucho ako dobrý chlapec?“ Tony sa otočil a ľahol si tak, ako mu prikázala. Zabalená len do župana si sadla na neho a masírovala ho.
„A moja mama si myslela, že som pre teba príliš dobrý.“ Keď toto povedal, Ziva mu stisla nervové zakončenia na zátylku. Nedovolila mu, aby mal nemiestne narážky.

Ani nie o pol hodinu sa na dvere do apartmánu ozvalo klopanie. McGee. Abby sa zasmiala, keď sa na obrazovke zjavil v obleku čašníka. Bolo to už tak dávno. Veľmi sa odvtedy zmenil. Keď sa niekedy starý Tim objavil vo videách, vždy sa pozrela naňho a uvedomila si, ako veľmi sa zmenil.
Gibbs si to všimol tiež. Vnímal každú zmenu, ktorá sa udiala v jeho tíme. Pekné chvíle, ako aj tie smutné. Nie vždy to je v tímoch jednoduché, ale Abby, Timothy, Anthony a Ziva sú ako jeho deti, na ktoré sa môže kedykoľvek spoľahnúť. O Duckyho priateľstve nehovoriac. Váži si ich, a záleží mu na nich. Preto, aj keď s tým Ziva nesúhlasí, sedia v MTAC-u, aby raz a navždy bol koniec klamstvám medzi nimi. Nepovedal im ani slovo, len sa pozeral na McGeeho na obrazovke, keď kontroloval izbu Renierovcov v prestrojení za čašníka. Pobavil sa na Timovom výraze, keď sa pozrel na neustlanú posteľ a potom na Zivu s Tonym, ktorí mali na sebe len župany. Ešte viac ho pobavilo, keď ho Ziva požiadala, aby im doplnil zásoby redbullu.
Všetci si dobre pamätali na ten prípad. Každý ho vnímal z iného uhla, ale keby sa ich ktokoľvek spýtal, či si na ten prípad spomínajú, odpovedal by každý z nich „áno“. Gibbs ho riadil z MTAC-u s Jenny, Tim bol hliadková loď, Abby dodávateľ technických informácií, Ducky osobných informácií zo životov Renierovcov, a Tony so Zivou..Tí boli v hlavnej role. Tú hrala ale predovšetkým aj tak Ziva. Bola omnoho viac zvyknutá pracovať v utajení ako Tony. Preto Jenny vydala rozkaz, že to bude Ziva, kto bude komunikovať s kontaktom Renierovcov. Riaditeľka sa na Zivine skúsenosti spoľahla už veľakrát. Vedela, že jej agenti budú vďaka nej v poriadku.

Video pokračovalo z večere, ktorú mali dohodnutú so svojím objednávateľom. Ziva sa obzerala, ale nikde nevidela nič podozrivé. Pokojný priebeh večere prerušil telefonát od muža, s ktorým Ziva volala už aj predtým. Vďaka Abby vedeli, že volal z hotela, ale vtedy ho aj tak nedostali. Tak sedeli naďalej pri stole a večerali, aj keď to pre Tonyho nebolo vôbec jednoduché, keďže Jean Paul bol ľavák.
Po večeri sa vrátili naspäť do izby, kde opäť predstierali, že sa nadovšetko milujú. Už vedeli, že ich sledujú, tak sa snažili byť čo najpresvedčivejší. O polnoci si už konečne ľahli a spali. Lenže Zivino chrápanie pripadalo Tonymu ako siréna. Nemohol spať tak sa ju pokúsil prebudiť, ale Ziva si v spánku spod vankúša vytiahla svoju zbraň a priložila mu ju ku hlave. Nevedel, čoho je schopná agentku Mossadu, aj keď spí, tak jej radšej odpovedal, že sa mu niečo zdalo. Napriek jej chrápaniu si ľahli k sebe bližšie a dotýkali sa telami.

Ďalších pár dní prebiehalo podobne. Raňajšie hrátky v posteli, raňajky, malá prechádzka po okolí, obed, spánok, wellnes, večera a znovu to isté. Pre Zivu to bolo utrpenie byť už týždeň bez behu a telocvične. Keď sa táto misia skončila, dobehla tie zmeškané dni v telocvični. S Jenny.
Zmena nastala, keď Zive dorazil balíček, ktorý si objednala ešte počas prvých týždňov v NCIS. Vedela, že raz sa jej budú hodiť. Prišli akurát včas. McGee jej ich doniesol hneď v to ráno, keď prišli. Bol prekvapený, že Ziva bola už hore, keď ich zháňal. Pamätá si, ako prebudila Tonyho. Vyliala na neho minerálku. Tonyho reakcia bola na nezaplatenie. Šokovane sa prebral a zúril ako medveď, keď si uvedomil, že sa žiadny útok nekoná, to ho len Ziva prebudila z ríše snenia.
Po tom krutom ráne, Tonyho takmer hodinovej sprche, nasledovali raňajky u nich v izbe. Medzitým Ziva zistila, odkiaľ ich sledujú. Vďaka jej okuliarom Abby vedela lokalizovať agentov FBI, ktorí si mysleli, že v izbe je v skutočnosti Jean Paul a Sophie. Keď ich nečakane prekvapil Gibbs, pochopili, že nič nie je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Ani tie vzdychy, ktoré sa opätovne ozývali z izby.

Na tú chvíľu si Ziva veľmi dobre pamätá. Ležala na posteli a Tony nad ňou robil kliky. Cítila každú jednu kvapku potu, ktorá spadla z Tonyho tela na jej telo. Vtedy ľutovala, že navrhla, aby šli do utajenia. Ale taktiež to bola aj ich prvá akcia, pri ktorej sa zblížili. Nielen fyzicky. Keď sa dozvedeli, že ich nesleduje ich klient, ale len nejakí poskoci z FBI, tak sa pohodlne posadili na gauč a zhovárali sa. Časť ich rozhovoru bola na DVD-čku.

„Ten váš vzťah je dosť zvláštny. Ako dlho už pracuješ s Gibbsom, Tony?“
„Keď ti to poviem, tak ťa budem musieť zastreliť.“ V izbe sa ozval jeho aj Zivin smiech. „Je to dlhý príbeh.“
„Nepovieš mi ho?“ Spýtavo sa na neho pozrela.
„Povedal by som, keby..“ Lišiacky sa na ňu usmial. Rukou prešiel po jej brade.
„Na to zabudni, Tony.“ Capla mu po líci a odišla od neho.

V tom čase v budove NCIS sa Abby snažila prísť na to, ktorý muž na 30 fotkách, je cieľom Renierovcov. McGee jej nepomáhal, pretože mal dosť svojej práce. Okrem toho u nich boli aj tí dvaja agenti z FBI, a Gibbsa prišiel navštíviť jeho starý známy Fornell. Odvtedy už ubehlo veľa času a oni vedia, že medzi ich šéfom a Fornellom je isté nepochopiteľné niečo, čo sa nedá presne pomenovať. V podstate sa o to ani nepokúšali. Keď tomu nedokázala prísť na meno Abby, tak načo to riešiť?

V MTAC-u sa ozval Zivin hlas.
„Som tehotná, Tony.“ Zivu takmer naplo, keď počula svoje vlastné slová. Okrem Gibbsa si jej reakciu nikto nevšimol.
„Možno inokedy,“ rozlúčila sa s ním Maya z FBI.
„Ona..Ona iba žartovala.“ Snažil sa ju zdržať, ale agentka FBI odišla.
„Stalo sa niečo?“ Podpichla Tonyho.
„Vďaka,“ odvetil jej sarkasticky.
„Ona aj tak nie je tvoj typ.“ Tonyho veľmi zaujímalo, ako by mohla vedieť, kto je, alebo nie je jeho typ, ale ich debatu prerušil zvoniaci telefón. Volal im klient. Tento raz s ním hovoril Tony.
„Hovorte.“ Po predchádzajúcom podpichovaní nebolo už ani stopy. Bol čas na prácu.
„Mám s vami dohodnúť cenu, ktorá by zodpovedala riziku.“ Tony bol ochotný vyjsť klientovi v ústrety, aby ho pri stretnutí, ktoré si dohodli chytili. O hodinu sa mali stretnúť v hoteli. Ziva si ešte predtým čistila zbraň, čomu Tony nerozumel.
„Nestrieľala si z nej, takže je stále čistá.“ Sedel na posteli, kým ona pri stole handričkou drhla hlaveň pištole.
„To je zvyk,“ znovu prešla handričkou po zbrani, „pomáha mi to sústrediť sa na to, čo ma čaká.“
„Čo nás čaká.“ Tony podišiel bližšie ku nej, keď mu odvetila, že je to to isté.
„Čo sa deje?“ Spýtala sa ho, keď mu nevedela vyčítať myšlienky z výrazu jeho tváre.
„Snažím si ťa predstaviť tehotnú.“ Ziva MTAC-u zaťala päsť. Teraz si jej očividné napätie všimol už aj DiNozzo.
„Prestaň!“
„Musím. Budem otcom. To je predsa veľká zodpovednosť.“ Díval sa na ňu a snažil sa pochopiť, ako ju môže tak dokonale ukľudňovať čistenie zbrani.
„Možno nie je tvoje.“ Nepozrela sa naňho, len pokračovala vo svojej činnosti.
„Možno to nevedela.“ Nesúhlasila s tou myšlienkou. Očakávala, že to stretnutie by mohla byť pasca. „Máš strach?“ spýtal sa jej.
„Nie,“ pozrela sa naňho, „teším sa.“ Usmiala sa. Zbraň bola dokonale čistá a jej myseľ pokojná.

To sa o nej teraz rozhodne nedá povedať. Ten rozhovor si pamätala, držala ho v sebe ako spomienku na ich prvý bližší kontakt, ale nechcela, ani nečakala, že by ich rozhovor ešte niekedy počula. Toľkokrát si myslela, že mu to povie, to, čo sa stalo, to, prečo s ním nie je, ale nedokázala to, a nevie, či niekedy dokáže. Najradšej by vybehla z MTAC-u, ale pohľad na nich ju zastavil. Aj Gibbsov orlí zrak. Vedela, že on už pochopil. Očami sa jej pýtal, prečo mu nič nepovedala.

„Ako vidíte riaditeľ, agentka Ziva Dávidová nemá z ničoho strach. Avšak to sa nedá povedať o vašej Jenny, ktorá z tej operácie nemala dobrý pocit. myslela si, že sa na teba môže spoľahnúť, ale nečakala, že si vášho klienta nechala zájsť až tak ďaleko. Povedz, Ziva, sklamal ťa inštinkt? Alebo si len musela predstierať, že ti je život agenta DiNozza ukradnutý, ak by ho zabili? Ale to sa nestalo. Obaja ste to nanešťastie prežili.“

Video po tých pár riadkoch pokračovalo z hotela, zo „schôdzky“ Renierovcov a ich klienta, ktorý, ako sa ukázalo, nemal záujem o inú obeť, ale o to, čo mala u seba Sophie. Ale Ziva sa o tom čipe dozvedela, až keď ich únoscovia zmlátili Tonyho. Napriek napätej situácii bola celkom kľudná a vynašla sa. Síce to Tony trochu schytal, ale vďaka ich utajeniu sa dostali ďalší zločinci do väzenia a niektorí do márnice. Ale tento prípad má pre nich oboch omnoho väčší význam.
Ibaže Ziva si priala, aby nepočula svoje vlastné slová, keď odchádzala z hotelovej izby do ich izby, aby mohla mužom, ktorí ich chceli zabiť, dať disk, ktorý vlastne nemala. Jedinou vetou ich klienta zmietla.

„Som tehotná.“ Už nebola spútaná, oveľa lepšie sa jej dýchalo, tak mala aj lepší prehľad aj moc vo svojich rukách. Nechcela riskovať Tonyho život, preto s ich únoscami bez odporu spolupracovala.
„Naozaj? Gratulujem. Chlapec?“
„Nevieme,“ masírovala si stŕpnuté zápästia, aby sa jej čím skôr rozprúdila krv a bola v dostatočnom strehu, „chceme sa nechať prekvapiť.“
„To je najlepšie, verte mi. Ktorý mesiac?“ Ziva ani Tony nečakali, že muž, ktorý ich chcel zabiť, bude s nimi viesť rozhovor o Sophiinom tehotenstve. Boli to nečakané otázky, na ktoré mu našťastie Tony odpovedal. V istú chvíľu si myslel, že vďaka tej malej lži, ich nezabijú, ale rýchlo sa presvedčil o opaku, keď Zivu odvliekli do ich izby. On si bol istý, že Ziva si s jej výcvikom z Mossadu poradí, ale ona nevedela, či sa bude schopný Tony obrániť. Zostal tam s tým blonďavým zabijakom sám, kým ona bola s tým druhým, ale v jej a Tonyho apartmáne na ňu už čakali Gibbs s McGeem. Netrvalo dlho, kým šli naspäť do izby, kde držali DiNozza. Ziva rýchlo zakročila, keď videla, ako Tony, stále pripútaný na stoličke, zúrivo kope do tváre muža, ktorý ho mal zabiť. Nechápavo sa na neho pozrela, keď povedal, že sa chce rozviesť.

Počas tých dvoch týždňov boli spolu od rána do večera, spali vedľa sebe, predstierali, že spali spolu a hrali sa na manželov. Možno aj preto Abby zozačiatku tak ťažko znášala Zivinu prítomnosť, lebo už nebola len ona, jediná žena v ich tíme. Bola tu predtým Kate, ale Ziva, jej povaha, a celkom iný prístup k ľuďom ju desil. Trvalo takmer pol roka, kým si tie dve k sebe našli cestu. No tú si ku Zivu hlavne našiel Tony, keď ho po ich dvoch spoločne strávených týždňoch pozvala na večeru a potom odviezla domov.

Páčila sa ti táto poviedka? Tak si môžeš prečítať aj jej ostatné diely v sekcii Poviedky na našej stránke.

 

3485 celkovo, 1 dnes

9 odpovedí na Poviedka NCIS Tajomstvá 16, 17, 18, 19 až 33 :)

Pridaj komentár

NCIS v TV
N/A


N/A

 

NCIS: LA v TV
N/A


N/A

 

NCIS: NO v TV
N/A


Spriatelené weby
baner www.edna.cz/ncis/
------------------------
baner www.ncis.cz
------------------------
baner www.ncis-cz.cz
------------------------
baner www.prison-break.cz
------------------------
baner www.tv-program.aktuality.sk/serial/ncis-namorny-vysetrovaci-urad
Reklama
Www.Autodoc.sk
------------------------
baner www.sk.playmillion.com/hry/ruleta-sk
Anketa
Anketa
Anketa
Anketa